flamboyantná gotika

flamboyantná gotika [-buajant-], plamienková gotika, aj flamboyantný štýl, fr. style flamboyant — fáza neskorej gotiky vo Francúzsku v 15. a v prvej polovici 16. stor. (→ francúzska architektúra), posledná fáza gotickej architektúry nasledujúca po rayonnantom štýle. Je charakteristická bohatou ornamentálnou výzdobou. Uplatnili sa v nej typické esovité plamienkovité útvary (fr. la flamme = plameň) a štylizovaný ornament nazývaný rybí mechúr (kruh v dolnej a hornej časti pretiahnutý do špica). Používali sa najmä v architektúre napr. v kružbách okenných otvorov, portálov a zábradlí, ale aj v umeleckých remeslách (napr. v nábytkárstve alebo zlatníctve).

Flamboyantné ornamenty sa začali objavovať koncom 14. stor. Dekoratívne motívy flamboyantnej gotiky sa počas 15. stor. rozšírili v celej Európe, napr. P. Parler ich použil pri stavbe Chrámu sv. Víta v Prahe. Na území Slovenska sa flamboyantné ornamenty nachádzajú napr. na oknách presbytéria Dómu sv. Martina v Bratislave, kaplnky Zápoľskovcov pri Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule i Dómu sv. Alžbety v Košiciach.