Fischer z Erlachu, Joseph Emmanuel

Fischer z Erlachu [-šer], Joseph Emmanuel, 13. 9. 1693 Viedeň – 29. 6. 1742 tamže — rakúsky architekt, polytechnik a radca dvorskej komory vo Viedni, syn J. B. Fischera z Erlachu. Po štúdiách u svojho otca vo Viedni podnikol študijnú cestu do Talianska, Nemecka, Francúzska, Anglicka a Nizozemska. Od 1722 dvorný architekt a od 1725 vedúci architekt cisárskeho dvora vo Viedni. Dokončil viaceré stavby svojho otca. Vo Viedni dostaval Dvorskú knižnicu (Hofbibliothek, Hofburg, 1723 – 26) a Kostol sv. Karola Boromejského (Karlskirche; 1715 – 37). V Hofburgu navrhol ríšsku kanceláriu (Reichskanzlei, 1726 – 30) a cisársku jazdiareň (Winterreitschule, 1729 – 35), ako aj viaceré šľachtické paláce, v Prahe epitaf sv. Jana Nepomuckého (1733 – 36) v Chráme sv. Víta.

Na Slovensku založil spoločnosť zameranú na stavbu parných čerpacích banských strojov, s ktorými sa oboznámil v Anglicku. Pod jeho vedením postavili v Novej Bani (1722) prvý ohňový stroj na európskom kontinente (atmosférický parný stroj na čerpanie banských vôd). V Banskej Štiavnici skonštruoval kónický bubon na navíjanie ťažného lana, ktorý je súčasťou konského gepľa.