filipínske jazyky

filipínske jazyky — jazyky západnej podskupiny malajsko-polynézskej vetvy austronézskej jazykovej rodiny. Tradične sa zaraďujú medzi indonézske jazyky. Celkový počet filipínskych jazykov sa odhaduje na vyše 100 (odborníci sa nevedia zhodnúť na ich množstve, takže počty kolíšu od 70 až do 150 podľa toho, čo kto pokladá za jazyk a čo za dialekt). Sú rozšírené na 800 obývaných ostrovoch Filipínskeho súostrovia, pričom 90 % Filipíncov žije na 11 najväčších ostrovoch (Luzon, Mindanao, Samar, Negros, Palawan, Panay, Mindoro, Leyte, Cebu, Bohol, Masbate), zaberajúcich 95 % plochy Filipín. Filipínskymi jazykmi, najmä po tagalsky, hovorí takmer 80 miliónov ľudí, z toho 78,6 milióna na Filipínach a vyše milióna v USA.

Hlavné regionálne jazyky sú tagalčina, tzv. visayské jazyky (cebuánčina, hiligaynončina, waray-warayčina), ďalej ilokančina, bikolčina, kapampangančina (pampango), pangasinančina. Klasifikácia filipínskych jazykov nie je definitívna, ide skôr o etno- či geolingvistické kritériá. Filipínske jazyky sú charakteristické pomerne malým počtom foném (v priemere 5 samohlások a 16 spoluhlások). Morfologicky patria medzi aglutinujúce jazyky. Okrem celoaustronézskej a indonézsko-malajskej slovnej zásoby majú značný počet prevzatých slov (sanskrtizmy, sinicizmy, arabizmy, hispanizmy, anglicizmy).

Filipínske jazyky sa pred španielskou kolonizáciou zapisovali slabičným písmom juhoindického typu. V polovici 18. stor. ho vytlačila hispanizovaná latinka.