fidžijský jazyk

fidžijský jazyk, fidžijčina, fidžijsky na vosa vaka-Viti — východooceánijský jazyk malajsko-polynézskej vetvy austronézskej jazykovej rodiny, úradný jazyk v ostrovnom štáte Fidži (popri angličtine). Hovorí ním takmer 90 % pôvodných Fidžijčanov, t. j. asi 470-tis. ľudí (2024), väčšina zostávajúcich obyvateľov súostrovia ho používa ako druhý jazyk. Má dve skupiny nárečí: západnú (západná časť ostrova Viti Levu a ostrovy Kadavu a Yasawa) a východnú (zvyšná časť súostrovia). Spisovný jazyk je založený na nárečí ostrova Bau (z východnej skupiny) a slúži ako dorozumievací prostriedok používateľov iných nárečí. Fidžijčina je prevažne analytickým (izolačným) typom jazyka, má malé množstvo prefixov, sloveso zvyčajne stojí na začiatku vety. Slovná zásoba je ovplyvnená najmä angličtinou a hindčinou. Od roku 1835 sa zapisuje latinkou. Používa sa v škole, tlači, rozhlase a štátnej správe. Fidžijský jazyk patrí k najvýznamnejším a najlepšie preskúmaným jazykom Melanézie.