fenický jazyk

fenický jazyk, feničtina — zaniknutý semitský jazyk blízko príbuzný hebrejčine a moábčine. Bol rozšírený od 4. tisícročia pred n. l. vo Fenícii (približne dnešný Libanon) a v oblastiach kolonizovaných Feničanmi (Cyprus, severná Afrika, južné Španielsko, západná Sicília a Sardínia).

Člení sa na severofenický, juhofenický (týrsko-sidónsky), cyperský a púnsky (severoafrický) dialekt.

V Kartágu bol známy ako púnčina a severoafrickí roľníci ho používali až do 6. stor. n. l. Jeho podoba je väčšinou známa len z nápisov vo fenickom písme.