Fatransko-tatranská oblasť

Fatransko-tatranská oblasť — geomorfologická oblasť tiahnuca sa v tvare dvoch oblúkových pohorí s medzihorskými kotlinami od Dunaja po Slovenské rudohorie. Budovaná kryštalickými druhohornými, v kotlinách aj paleogénnymi a neogénnymi horninami a štvrtohornými usadeninami. Vonkajší oblúk tvoria pohoria Malé Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Malá Fatra, Chočské vrchy, Tatry a Branisko, vnútorný oblúk Tribeč, Žiar, Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Nízke Tatry a Kozie chrbty. Pohoria oddeľujú kotliny (Hornonitrianska, Turčianska, Podtatranská, Hornádska) prevažne tektonického pôvodu pospájané riečnymi dolinami.

Fatransko-tatranská oblasť dosahuje najväčšiu výšku v Tatrách (Gerlachovský štít, 2 655 m n. m.). Vyznačuje sa veľkými výškovými rozdielmi, pestrou geologickou stavbou, a teda aj reliéfom, rozdielmi v klíme i v pôdnej pokrývke a bohatosťou rastlinných a živočíšnych spoločenstiev.