exogénne geomorfologické procesy

exogénne geomorfologické procesy — procesy vzniku a premeny hornín, pôdy a foriem georeliéfu, ktorých pôvodcom sú exogénne činitele pôsobiace na povrchu Zeme alebo v jeho bezprostrednom okolí ustavične, bez prerušenia (napr. slnečné žiarenie, vietor, voda, sneh, ľad, činnosť organizmov a človeka).

Pôvodcom exogénnych procesov je energia slnečného žiarenia a gravitačné pole Zeme, Slnka a Mesiaca. Tieto primárne zdroje energie sa v exogénnych procesoch transformujú na pohybovú, tepelnú alebo chemickú energiu vody, vzduchu, snehu, ľadovca a hornín alebo na energiu životnej činnosti organizmov a človeka (procesy hydrologického cyklu, asimilačné procesy rastlín a živočíchov). Slnečné žiarenie vyvoláva nerovnomerným zohrievaním rôznych častí zemského povrchu prúdenie vzduchu a vody na Zemi. Medzi exogénne procesy patria morské a jazerné, fluviálne, glaciálne, fluviálno-glaciálne, eolické, nivačné, gravitačné, kryogénne, biogénne a antropogénne geomorfologické procesy, pedogenetické procesy, procesy tvorby sedimentárnych hornín (zvetrávanie, denudácia, resp. erózia a transport, sedimentácia, resp. akumulácia a diagenéza sedimentov).

Exogénnymi geomorfologickými procesmi sa utvárajú morfoskulptúry, ktoré spolu s morfoštruktúrami tvoria reliéf Zeme. Rozmiestnenie a intenzita jednotlivých exogénnych procesov na zemskom povrchu závisia od geografického prostredia (najmä od bioklímy, charakteru georeliéfu a hornín a v súčasnosti aj od činnosti človeka), ale aj od vplyvu endogénnych geomorfologických procesov a kozmogénnych geomorfologických procesov.