Eweovia

Eweovia, vlastným menom Eʋeawó — západoafrická etnická skupina z juhovýchodnej časti Ghany (najmä regióny Volta a Oti). Tretia najpočetnejšia národnosť Ghany (2,5 mil., 2016). Okrem Ghany žijú Eweovia i v Togu (1,7 mil., 2016), Benine, Burkine Faso, Pobreží Slonoviny a Nigérii; spolu asi 5 mil. (2016). Eweovia sa delia na štyri hlavné etnografické skupiny: na tzv. vlastných Eweov (Ghana a juhozápadné Togo), Anlov (Ghana západne od rieky Volta), Watyiov (juhozápadné Togo) a Minov (pobrežie Toga).

Podľa vlastnej ústnej tradície prišli Eweovia na svoje súčasné sídelné územie v polovici 17. stor. pod tlakom expandujúcich Jorubov z kráľovstva Oyo z územia dnešných západoafrických štátov Benin a Nigéria. V 17. - polovici 19. stor. boli častým terčom otrokárskych výprav susedných Fonov a Ašantiov. Ústrednou politickou autoritou je rada starších, náčelníkov nemávali. Vyznávajú africké tradičné náboženstvo (sústreďuje sa okolo kultu boha Slnka Lisu a bohyne mesiaca Mawu a predkov) a kresťanstvo (rímski katolíci, protestanti).

Eweovia sa zaoberajú prevažne poľnohospodárstvom, pestujú plodiny pre vlastnú spotrebu (maniok, cirok, kukurica, proso, dioskórea, strukoviny, kakaovník, kávovník, bavlník, cibuľa, šalotka, kokosovník), ale aj na predaj, chovajú dobytok, ovce, kozy a hydinu. Na pobreží sa zaoberajú rybolovom (lov sardel). K tradičným remeslám patrí rezbárstvo (masky, fetišové sošky), pradenie a tkanie (látky kente). Majú bohatý folklór (legendy, porekadlá, rozprávky). Významnú úlohu zohrávajú i hudba a tanec (napr. agbadza).

Jazyk Eweov (eʋegbe) patrí medzi kwaské jazyky nigersko-konžskej vetvy konžsko-kordofánskej jazykovej rodiny. Jestvuje niekoľko dialektov, pričom hlavným spisovným jazykom Eweov sa stala anloská eweština. Ich písmo utvorené na základe latinky existuje od konca 19. stor.