Estónci

Estónci, vlastným menom Eestlased, zastarano Čudovia —

1. ugrofínsky národ tvoriaci väčšinu obyvateľstva Estónska (925-tis., 2025). Menšie skupiny Estóncov žijú v Nemecku, vo Fínsku, v USA, Rusku, Spojenom kráľovstve a vo Švédsku; celkove asi 1,1 mil. (2025). Predkami Estóncov boli ugrofínske kmene, ktoré prišli na územie súčasného Estónska asi už v 3. tisícročí pred n. l. Estónska národnosť sa však formovala až v 11. – 13. stor., moderný estónsky národ v 2. polovici 19. stor. V minulosti sa Estónci zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a rybolovom, z remesiel spracovaním kovov, tkaním, vyšívaním, výrobou úžitkových i ozdobných predmetov. Estónci sa hlásia prevažne k evanjelickej (luteránskej) cirkvi (104-tis.), malá časť (20-tis.) k estónskej pravoslávnej cirkvi (Setuovia na juhovýchode krajiny); v menšom počte sú zastúpené ďalšie evanjelické cirkvi a veriaci rímskokatolíckeho, moslimského a židovského vierovyznania a novopohanstvo. Hovoria estónskym jazykom. Setuovia žijúci v páse okolo ruskej hranice v oblasti južne od Čudského jazera a niekedy aj ich západní susedia Võrovia sa často pokladajú za svojbytné etniká s vlastnou kultúrou, tradíciami a jazykmi (v minulosti boli klasifikované ako dialekty estónčiny);

2. súhrnné označenie všetkého obyvateľstva Estónska bez ohľadu na národnosť a materinský jazyk.