Epos o Gilgamešovi

Epos o Gilgamešovi — asýrsko-babylonský epos v 12 spevoch z 2. tisícročia pred n. l., najstaršia pamiatka svetovej literatúry. Prvé písomné spracovanie Eposu o Gilgamešovi je v sumerskom jazyku (2. tisícročie pred n. l.), najlepšie zachovaná je najmladšia, novoasýrska verzia zo 7. stor. pred n. l., ktorej zlomky objavil sir Austen Henry Layard v Aššurbanipalovej knižnici. Text v klinovom písme na 12 hlinených tabuľkách mal rozsah 3 600 – 3 800 veršov (zachovalo sa 2 000), časť ako prvý preložil anglický asýriológ George Smith (*1840, †1876). Základ Eposu o Gilgamešovi tvorí niekoľko hrdinských spevov šíriacich sa ústnou tradíciou už od 3. tisícročia pred n. l. Kráľ mesta Uruk Gilgameš s priateľom Enkiduom premôže obra Chuvavu (Chumbabu) i nebeského býka zoslaného ako trest bohyne Ištar za to, že Gilgameš odmietol jej lásku. Enkidu v boji zomiera a Gilgameš na ceste za Utanapištimom hľadá nesmrteľnosť, ktorú nezíska. Epos sa pôvodne končil Gilgamešovým návratom do Uruku a oslavou mohutnej hradby mesta. V 12. tabuľke (k eposu pripojenej v období vlády Sargona II., 721 – 705 pred n. l.) je zaznamenaný rozhovor Gilgameša s dušou Enkidua vyvolanou z podsvetia.