epidot
Kryštálová drúza epidotu, Knappenwand, Salzbursko, Rakúsko, Východoslovenské múzeum, Košice
epidot [gr.], Ca2(Fe3+,Al)3(SiO4)3(OH) — monoklinický minerál, zložitý zásaditý silikát (kremičitan) vápnika, hliníka a trojmocného železa s viacerými odrodami v závislosti od chemického zloženia (môže obsahovať aj menšie množstvá mangánu alebo chrómu). Obyčajne sa vyskytuje celistvý alebo zrnitý, vyznačuje sa však aj množstvom kryštálových tvarov (vyše dvesto). Zväčša vytvára lúčovito-steblovité alebo ihličkovité a stĺpcovité kryštály. Monoklinické kryštály s mnohými plochami vytvárajú pekné drúzy. Epidot býva najmä zelený až čiernozelený, niekedy aj citrónovožltý. Má šedobiely vryp a sklený lesk. Vytvára aj metamorfovanú horninu epidozit. V prírode je epidot rozšírený horninotvorný minerál. Vyskytuje sa najmä v metamorfovaných horninách, kryštalických bridliciach, amfibolitoch a premenených vápencoch. Hojný je aj v mnohých vyvretých horninách, kde vznikol premenou z iných kremičitanov. Najznámejšie nálezisko kryštálov epidotu bolo v Rakúsku v Salzbursku (Knappenwand), odkiaľ pochádzajú drúzy kryštálov dlhé až 40 cm. Ďalší výskyt: Rusko, Severné Macedónsko, Portugalsko, Francúzsko (Auvergne-Rhône-Alpes), Nórsko, Pakistan, Réunion, Južná Afrika, Ekvádor (Guayas), Guatemala (Baja California), Mexiko, USA (Aljaška).