egejské písma

egejské písma — písma egejskej oblasti vrátane Kréty a Cypru. Súvisia s identifikačnými značkami používanými na Kréte už v 6. tisícročí – 3500 pred n. l. i s pečatidlami od staršej bronzovej doby. V 22. – 21. stor. pred n. l. z nich vznikli piktogramy (hieroglyfické či piktografické písmo triedy A z minojskej éry), ktoré sa vyvinuli na piktografické písmo triedy B ako základu neskorších lineárnych písem. Zapisovalo sa striedavo zľava doprava a sprava doľava tzv. brázdovým písmom (grécky bustrofédon; 135 znakov). V 17. stor. pred n. l. ho nahradilo lineárne písmo A používané súbežne s archaickým hieroglyfickým písmom (Kréta, viaceré egejské ostrovy i pevninské Grécko, do 16. – 15. stor. pred n. l.) a bolo zrejme v zásade slabičné (77 – 90 znakov). Lineárne písmo B sa vyvinulo v gréckom alebo už v predgréckom období z lineárneho písma A. Je známe najmä z pevninského Grécka (niekoľko tisíc pamiatok z 1450 – 1100 pred n. l.) a bolo slabičné (90 – 91 znakov). Rozlúštili ho Michael Ventris a John Chadwick. Od krétskeho písma je odvodené cyperské písmo a neskoršie klasické slabičné písmo (7. – 3. stor. pred n. l.); dosiaľ nerozlúšteným zostáva písmo faistského disku (→ krétske písma).