duna

Text hesla

duna [germánske jazyky], presyp — akumulačná forma georeliéfu vysoká spravidla do 50 m. Utvára sa ukladaním vetrom prenášaného jemného piesku (eolických pieskov) v okolí prekážok, ktoré znižujú rýchlosť vetra.

V závislosti od tvaru a polohy vzhľadom na prevládajúci smer vetra sa rozlišuje viacero typov dún: priečne duny utvárajú chrbty pretiahnuté kolmo na smer vetra, pozdĺžne duny sa tiahnu v smere vetra, barchany majú polmesiacovitý pôdorys s výbežkami v smere prevládajúceho vetra, parabolické duny majú rovnaký pôdorys ako barchany, ale výbežky orientované proti smeru vetra, pyramidálne duny formované premenlivými vetrami na pobrežiach sú najmohutnejšie, často vysoké viac ako 150 m. Spájaním rôznych typov dún vznikajú komplexné presypy (presypové polia).

Duny sú typické pre púšťové oblasti, vyskytujú sa však často aj na piesočnatých morských pobrežiach. Na nížinách Slovenska, najmä v Borskej nížine, vznikali v studených obdobiach (glaciáloch) vyvievaním piesku z riečnych terás. Tieto duny sú v súčasnosti stabilizované vegetáciou, aktívne duny sa však presúvajú previevaním piesku cez seba rýchlosťou až niekoľko desiatok metrov za rok.

Text hesla

duna [germánske jazyky], presyp — akumulačná forma georeliéfu vysoká spravidla do 50 m. Utvára sa ukladaním vetrom prenášaného jemného piesku (eolických pieskov) v okolí prekážok, ktoré znižujú rýchlosť vetra.

V závislosti od tvaru a polohy vzhľadom na prevládajúci smer vetra sa rozlišuje viacero typov dún: priečne duny utvárajú chrbty pretiahnuté kolmo na smer vetra, pozdĺžne duny sa tiahnu v smere vetra, barchany majú polmesiacovitý pôdorys s výbežkami v smere prevládajúceho vetra, parabolické duny majú rovnaký pôdorys ako barchany, ale výbežky orientované proti smeru vetra, pyramidálne duny formované premenlivými vetrami na pobrežiach sú najmohutnejšie, často vysoké viac ako 150 m. Spájaním rôznych typov dún vznikajú komplexné presypy (presypové polia).

Duny sú typické pre púšťové oblasti, vyskytujú sa však často aj na piesočnatých morských pobrežiach. Na nížinách Slovenska, najmä v Borskej nížine, vznikali v studených obdobiach (glaciáloch) vyvievaním piesku z riečnych terás. Tieto duny sú v súčasnosti stabilizované vegetáciou, aktívne duny sa však presúvajú previevaním piesku cez seba rýchlosťou až niekoľko desiatok metrov za rok.

Zverejnené v máji 2003.

citácia

Duna [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-09-22]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/duna