Ďumbierske Tatry

Text hesla

Ďumbierske Tatry — geomorfologický podcelok Slovenska tvoriaci západnú časť Nízkych Tatier, najvyšší vrch Ďumbier, 2 046 m n. m. Od Kráľovohoľských Tatier je oddelený sedlom Čertovica. Hlavný hrebeň je budovaný na východe ďumbierskou, na západe prašiveckou žulou, južný okraj kryštalickými bridlicami, severné a juhozápadné svahy sú budované druhohornými usadeninami pozostávajúcimi z obalových sérií, ale najmä z mohutných vrstiev vápencov, dolomitov a i. hornín chočského a krížňanského príkrovu. Nad hornou hranicou lesa je hôľny až hôľno-bralnatý reliéf, ktorý vznikol glaciálnou a periglaciálnou modeláciou, bralné formy sú aj na vápencoch krížňanského a chočského príkrovu, kde sa vyskytujú aj bohaté krasové formy (najmä v Demänovskej doline a Jánskej doline). Územie patrí do chladnej klimatickej oblasti, priemerná teplota v januári sa pohybuje medzi -6 až -8 °C, v júli medzi 8 až 12 °C, ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 1 400 mm. Z pôd prevažujú kambizeme a rendziny. Z porastov sú plošne najviac zastúpené smrečiny, miestami bučiny a jedľobučiny, nad hornou hranicou lesa je kosodrevina a alpínske lúky.

Prevažná časť Ďumbierskych Tatier je súčasťou Národného parku Nízke Tatry (→ Nízke Tatry). Nachádza sa tam viacero lokalít osobitne chránených častí prírody – sedem národných prírodných rezervácií, sedem národných prírodných pamiatok a jedna prírodná pamiatka.

Územie patrí medzi turisticky najatraktívnejšie a najnavštevovanejšie pohoria Slovenska. Navštevovaná je najmä najvyššia centrálna časť pohoria so štyrmi vrcholmi v hlavnom hrebeni presahujúcimi 2 000 m n. m. Hrebeň je prístupný lanovkami a množstvom značených chodníkov. Strediská v Jasnej, na Táľoch, Srdiečku, Čertovici a i. ponúkajú komfortné ubytovanie a služby a sú vyhľadávané pre zimnú i letnú turistiku.

Text hesla

Ďumbierske Tatry — geomorfologický podcelok Slovenska tvoriaci západnú časť Nízkych Tatier, najvyšší vrch Ďumbier, 2 046 m n. m. Od Kráľovohoľských Tatier je oddelený sedlom Čertovica. Hlavný hrebeň je budovaný na východe ďumbierskou, na západe prašiveckou žulou, južný okraj kryštalickými bridlicami, severné a juhozápadné svahy sú budované druhohornými usadeninami pozostávajúcimi z obalových sérií, ale najmä z mohutných vrstiev vápencov, dolomitov a i. hornín chočského a krížňanského príkrovu. Nad hornou hranicou lesa je hôľny až hôľno-bralnatý reliéf, ktorý vznikol glaciálnou a periglaciálnou modeláciou, bralné formy sú aj na vápencoch krížňanského a chočského príkrovu, kde sa vyskytujú aj bohaté krasové formy (najmä v Demänovskej doline a Jánskej doline). Územie patrí do chladnej klimatickej oblasti, priemerná teplota v januári sa pohybuje medzi -6 až -8 °C, v júli medzi 8 až 12 °C, ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 1 400 mm. Z pôd prevažujú kambizeme a rendziny. Z porastov sú plošne najviac zastúpené smrečiny, miestami bučiny a jedľobučiny, nad hornou hranicou lesa je kosodrevina a alpínske lúky.

Prevažná časť Ďumbierskych Tatier je súčasťou Národného parku Nízke Tatry (→ Nízke Tatry). Nachádza sa tam viacero lokalít osobitne chránených častí prírody – sedem národných prírodných rezervácií, sedem národných prírodných pamiatok a jedna prírodná pamiatka.

Územie patrí medzi turisticky najatraktívnejšie a najnavštevovanejšie pohoria Slovenska. Navštevovaná je najmä najvyššia centrálna časť pohoria so štyrmi vrcholmi v hlavnom hrebeni presahujúcimi 2 000 m n. m. Hrebeň je prístupný lanovkami a množstvom značených chodníkov. Strediská v Jasnej, na Táľoch, Srdiečku, Čertovici a i. ponúkajú komfortné ubytovanie a služby a sú vyhľadávané pre zimnú i letnú turistiku.

Zverejnené v máji 2003. Aktualizované 17. augusta 2021.

Ďumbierske Tatry [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-06-25]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/dumbierske-tatry