duál

Text hesla

duál [lat.] — dvojné číslo; menná alebo slovesná forma v rámci morfologickej kategórie čísla, ktorá bola v praslovančine a v starej slovenčine trojčlenná (singulár, plurál, duál). Duál sa používal pôvodne na vyjadrenie páru predmetov, ktoré spolu úzko súviseli (oči, ruky, nohy; plurál vtedy znamenal viac než dva), neskôr pri dvoch predmetoch aj všeobecne. Mal tri tvary, z ktorých každý vyjadroval dva alebo tri pády. Spočiatku bol pri podstatných menách tvarovo chudobný, pretože mal vždy jeden spoločný tvar pre nominatív, akuzatív a vokatív, druhý tvar pre genitív a lokál a tretí tvar pre datív a inštrumentál. Pri slovesách zanikol skôr a úplne (13. – 14. stor.), pri menách ako gramatická kategória v 17. stor., zo slovanských jazykov sa zachoval v slovinčine a lužickej srbčine. V slovenčine sú zvyškami duálu tvary dvoma, očú, ušú, v nárečiach aj tvary ženáma, roháma, do rukú ap.

Text hesla

duál [lat.] — dvojné číslo; menná alebo slovesná forma v rámci morfologickej kategórie čísla, ktorá bola v praslovančine a v starej slovenčine trojčlenná (singulár, plurál, duál). Duál sa používal pôvodne na vyjadrenie páru predmetov, ktoré spolu úzko súviseli (oči, ruky, nohy; plurál vtedy znamenal viac než dva), neskôr pri dvoch predmetoch aj všeobecne. Mal tri tvary, z ktorých každý vyjadroval dva alebo tri pády. Spočiatku bol pri podstatných menách tvarovo chudobný, pretože mal vždy jeden spoločný tvar pre nominatív, akuzatív a vokatív, druhý tvar pre genitív a lokál a tretí tvar pre datív a inštrumentál. Pri slovesách zanikol skôr a úplne (13. – 14. stor.), pri menách ako gramatická kategória v 17. stor., zo slovanských jazykov sa zachoval v slovinčine a lužickej srbčine. V slovenčine sú zvyškami duálu tvary dvoma, očú, ušú, v nárečiach aj tvary ženáma, roháma, do rukú ap.

Zverejnené v máji 2003.

citácia

Duál [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-12-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/dual