Donovaly

Donovaly — obec v severnej časti okresu Banská Bystrica v Banskobystrickom kraji na rozhraní Veľkej Fatry a Starohorských vrchov, 988 m n. m.; 283 obyvateľov (2024). Stredná časť katastra sa rozprestiera na plošine, vyššie okraje územia budované skrasovatenými druhohornými vápencami majú hôľny reliéf. Územie je väčšinou zalesnené (najmä ihličnatými lesmi), časť zaberajú horské lúky a pasienky. Do katastra zasahujú NP Nízke Tatry (→ Nízke Tatry) a PR Štrosy (vyhlásená 1999, rozloha 95 ha), zriadená na ochranu ojedinelého ostrovčekovitého výskytu kamenitých sutín v stredných polohách Slovenska ako významného ekosystému so špecifickými rastlinnými a živočíšnymi stanovišťami.

Obec je tvorená centrálnou časťou a osadami ležiacimi na severných (liptovských) i na južných (horehronských) svahoch. Donovaly sú významné stredisko cestovného ruchu s rozvinutou letnou i zimnou turistikou, patria k najvýznamnejším centrám zimných športov na Slovensku s lyžiarskymi areálmi, bežeckými traťami a množstvom značených turistických chodníkov. Od roku 1992 sa tam každoročne konajú preteky psích záprahov. Obcou prechádza cesta I. triedy Banská Bystrica – Trstená, hraničný priechod.

Písomne je obec doložená v roku 1710 ako Donnovall, 1743 Donoval, 1808 Donoval, v rokoch 1863 – 82 Donoval, 1888 – 1913 Dóval, v roku 1920 Donovaly.

Donovaly sa vyvinuli z uhliarskych osád Banskej komory v severovýchodnej časti banskobystrického mestského teritória, kde sa ťažilo drevo a pálilo drevné uhlie pre erárnu hutu v Starých Horách. Osady zakladali v 17. – 18. stor. drevárski majstri a uhliari, podľa ktorých sa väčšina volala (Bully, Hanesy, Mistríky, Mišúty, Močiar, Polianka, Sliačany). Ich administratívnym strediskom sa v roku 1860 stala najväčšia osada Donovaly. Od 19. stor. pracovali obyvatelia prevažne v štátnych lesoch a v horehronských železiarňach. Donovaly boli jedným zo stredísk SNP.

Stavebné pamiatky: klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Antona Paduánskeho (1824).