donjon
donjon [-žon; keltské jazyky > fr.], aj donžon — obytná veža stredovekého hradu, posledné útočisko počas obliehania. Je izolovaná od ostatných budov a situovaná buď v strede, alebo na ťažko dostupnom mieste hradu. Zvyčajne má kruhový alebo štvorcový pôdorys a býva prístupná len z vrchných podlaží. V horných priestoroch bývali obytné časti, dostatočne veľké miestnosti s kozubmi osvetlené oknami, v dolných často skladiská a hladomorne. Donjon vznikol v 10. – 11. stor. vo Francúzsku v Normandii (v Spojenom kráľovstve sa označuje ako keep), odkiaľ sa vo viacerých typoch rozšíril do ostatných krajín Európy. Hrady s dominantnou obytnou vežou patria medzi tzv. donžonové dispozície. Na Slovensku boli donjony napr. na Devínskom, Spišskom, Šarišskom a Likavskom hrade.