Dogoni

Dogoni — západoafrická etnická skupina z juhu centrálnej časti Mali (región Mopti). Piata najpočetnejšia národnosť Mali (asi 1,5 mil., 2016)). Okrem Mali žijú Dogoni i v Burkine Faso (asi 40-tis.) a v Pobreží Slonoviny (asi 30-tis.).

Dogoni prišli na svoje dnešné sídelné územie v oblasti zrázu planiny Bandiagara pravdepodobne v 14. stor. z východu z oblasti stredného toku rieky Niger. Ústrednou politickou autoritou je náčelník (hogon), ktorého funkcia je dedičná a ktorý má aj významnú rituálnu funkciu (udržiava vzťah s božstvom pôdy na zabezpečenie blahobytu obyvateľstva) a rada starších. Vyznávajú africké tradičné náboženstvo (sústreďuje sa okolo kultu boha stvoriteľa Ammu, božstiev pôdy a predkov, prapôvodných vodných duchov nummov, resp. nommov, a mýtického hada labu), v menšej miere islam (sunniti) a kresťanstvo (protestanti). Sú známi aj bohatou a prepracovanou mytológiou vysvetľujúcou pôvod človeka a sveta, ktorá je pevnou súčasťou ich každodenného života (deti sa podľa nich rodia obojpohlavné, v dospievaní sa pri mužskej a ženskej obriezke znaky druhého pohlavia odstránia). Najznámejším mýtom je mýtus o nummoch, niekedy opisovaných aj ako prišelci z vesmíru, ktorí predali Dogonom svoje znalosti a vytvorili ich kultúru. Európskych bádateľov dodnes prekvapujú ich podrobné znalosti z astronómie. Mýty Dogonov, pred cudzincami dlho utajované, sprístupnili francúzsky etnograf Marcel Griaule (*1898, †1956) a francúzska antropologička Germain Dieterlenová (Dieterlen; *1903, †1999) v knihe O bledej líške (Le renard pâle, 1965).

Dogoni sa zaoberajú najmä poľnohospodárstvom (pestovanie prosa, cibule, banánovníka, kukurice, manioku, chov dobytka) a obchodovaním. Z remesiel sú významnými kováčstvo, kožiarstvo (kováčstvo a kožiarstvo sú dedičné a vykonávajú ich príslušníci dvoch kást), staviteľstvo, tkáčstvo, hrnčiarstvo a najmä rezbárstvo (preslávili sa drevenými soškami antropomorfných a zoomorfných tvarov rôzneho stupňa geometrickej štylizácie. Zvieracie plastiky chránia úrodu pred zlodejmi a nepriateľmi. Z artefaktov sú najslávnejšie drevené masky vyrábané tzv. Spoločenstvom masiek awa vo vyše 80 typoch, najpočetnejšie sú masky nadstavcové alebo totemické typu kanaga a sirige, ktoré sú významnou súčasťou pohrebných rituálov dama, používajú sa aj tvárové a prilbové masky. Najdôležitejšou maskou je Matka masiek s podobou hada, ktorá je vysoká asi 10 m a tanečník ju drží v rukách. Dogoni ju vynášajú každých 60 rokov počas sviatku znovuzrodenia sveta Sigui).

Jazyk Dogonov (dogon) patrí do voltskej skupiny nigersko-konžskej vetvy konžsko-kordofánskej jazykovej rodiny.

Sídelné územie Dogonov bolo v roku 1989 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako Útes Bandiagara (Krajina Dogonov).