Divín

Divín — obec v okrese Lučenec v Banskobystrickom kraji na okraji Revúckej vrchoviny (geomorfologický celok Slovenského rudohoria) v kotlinkovito rozšírenej doline Budínskeho potoka, 265 m n. m.; 2 027 obyvateľov (2024); miestne časti: Divín, Divínske Lazy. Územie kotlinky je budované mladoteťohornými uloženinami, inde druhohornými vápencami a granodioritmi. Do juhovýchodnej časti katastra zasahuje vodná nádrž Ružiná, využívaná na rekreačno-športové účely. Väčšina územia je zalesnená (najmä bukovými lesmi). Do katastra zasahujú PR Ružinské jelšiny (vyhlásená 1988, rozloha 13,2 ha; zriadená na ochranu močiarnych a rašelinných ekosystémov) a Príbrežie Ružinej (vyhlásená 1997, rozloha 40,8 ha; zriadená na ochranu hniezdneho a migračného biotopu vtáctva s výskytom vzácnych druhov vodných vtákov, obojživelníkov a rýb).

Divín je cestami III. triedy spojený s obcami Mýtna, Ružiná a Tuhár. Východnou hranicou katastra vedú rýchlostná cesta R2 a železninčná trať Zvolen – Košice.

Písomne je doložená v roku 1329 ako Dyun, 1393 Dyen, Dyuen, 1467 Dywyn, 1473 Dewen, Dewewn Alya, v rokoch 1773, 1786 Divén, v roku 1808 Divény, Dévén, Diwín, v rokoch 1863 – 1877, 1888 – 92, 1898 – 1913 Divény, 1882, 1895 Diviny, v roku 1920 Divíň, 1927 Divín.

Vyvinula sa v podhradí hradu z 13. stor. V 17. stor. bola poddanským mestečkom, v roku 1715 získala jarmočné právo. Obyvatelia sa zaoberali remeslami (výroba sít a roštov) a poľnohospodárstvom. V prevádzke bol mlyn, v 18. stor. panský pivovar, začiatkom 20. stor. sa tam ťažil magnezit.

Stavebné pamiatky: zrúcanina hradu Divín (pôvodne gotický z 13. stor., po 1559 prebudovaný na protitureckú pevnosť, v 2. polovici 17. stor. vo vlastníctve lúpežného rytiera Imricha Balašu, po jeho smrti 1683 zbúraný); neskororenesančný kaštieľ (1670), rímskokatolícky Kostol všetkých svätých (1761, postavený na gotických základoch), budova barokovej fary (1761), neskorobaroková Kaplnka sv. Anny (1775), Kaplnka sv. Jozefa (1950), mariánska socha na námestí (koniec 18. stor.).