dezmodromický rozvod

dezmodromický rozvod, viazaný rozvod, rozvod s núteným zatváraním ventilov — spôsob ovládania ventilov piestových spaľovacích motorov, ktoré sú v každej fáze pohybu (otváranie i zatváranie) ovládané presným kinematickým mechanizmom. Na rozdiel od bežného ventilového rozvodu zatváranie ventilov nie je zabezpečené pružinou, ale druhou (zatváracou) vačkou. Dezmodromický rozvod sa používal v rannej ére motorizmu (prvý patent z roku 1896 – nemecký priekopník letectva Gustav Mees), keď ešte často dochádzalo ku kmitaniu a k zlomeniu ventilových pružín vysokootáčkových motorov. Z dôvodu tepelnej rozťažnosti drieku ventilu musí byť medzi dráhou otváracej a zatváracej vačky určitá vôľa, čo zapríčiňuje jednak zvýšenú hlučnosť a jednak obťažné spúšťanie motora: keďže ventily boli pritláčané na sedlo iba tlakom plynov vo valci, na dosiahnutie dostatočného tlaku boli potrebné pomerne vysoké spúšťacie otáčky. Táto nevýhoda sa neskôr odstránila slabšou vratnou pružinou, ktorá pritláčala zatvorené ventily do sedla. Hlavnou nevýhodou je značná konštrukčná zložitosť a zložité nastavovanie rozvodu. Vďaka pokroku v technológii výroby pružín, použitiu hydraulického vymedzovania ventilovej vôle a iných konštrukčných vylepšení sa časom aj bežný ventilový rozvod vyrovnal očakávaniam, ktoré mal zabezpečiť dezmodromický rozvod, preto sa tento približne od 30. rokov 20. storočia postupne prestal používať. V súčasnosti ho používajú iba ojedinele niektorí výrobcovia exkluzívnych motocyklov a automobilov.