dezertifikácia

Text hesla

dezertifikácia [lat.] — premena územia na púšť; proces degradácie produktívnej pôdy v suchých, polosuchých a subhumídnych oblastiach nepriaznivým pôsobením krátkodobých (obdobia sucha) i dlhodobých klimatických zmien a činnosťou človeka. Prejavuje sa najmä v citlivých ekosystémoch, najčastejšie v suchých a polosuchých oblastiach. Je vyvolaná rastúcou nerovnováhou medzi prírodnými zdrojmi a populačným tlakom, spôsobujúcou degradáciu životného prostredia (miznutie prirodzenej vegetácie, ktorého následkom je erózia pôdy, pokles hladiny spodnej a ubúdanie povrchovej vody, zasolenie pôdy). Typickým príkladom nepriaznivej činnosti človeka je spásanie trávy veľkým množstvom dobytka na malej ploche, odlesňovanie bez následnej obnovy lesných porastov, využívanie zásob povrchovej a podzemnej vody na zavlažovanie, na priemyselné účely i v domácnostiach. Medzi najviac postihnuté oblasti patrí Sahel v Afrike, kde obdobie sucha v rokoch 1968 – 73 urýchlilo rozširovanie Sahary na juh.

V roku 1977 sa celosvetovými dôsledkami dezertifikácie zaoberala Konferencia OSN o dezertifikácii v Nairobi. V roku 1994 bol prijatý Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii v krajinách postihnutých vážnym suchom a/alebo dezertifikáciou, hlavne v Afrike (v platnosti od 1996, do marca 2017 dohovor ratifikovalo alebo k nemu pristúpilo 196 krajín, SR 2002), ktorý vyčleňuje päť základných oblastí: Afriku (ako hlavnú oblasť), Áziu, Latinskú Ameriku a karibskú oblasť, severné Stredomorie, strednú a východnú Európu. Štáty, ktoré podpísali dohovor, sa zaviazali, že na národnej, regionálnej i podregionálnej úrovni budú ako súčasť svojej environmentálnej politiky rozvíjať programy zamerané na boj s dezertifikáciou. Nový pripravovaný strategický rámec OSN pre boj proti dezertifikácii na roky 2018 – 30 je najkomplexnejším globálnym záväzkom na dosiahnutie zastavenia znehodnocovania pôdy s cieľom obnoviť produktivitu na obrovských plochách znehodnotenej pôdy, zlepšiť živobytie pre viac ako 1,3 mld. ľudí a znížiť vplyvy sucha na zraniteľných obyvateľov s cieľom vybudovať budúcnosť, ktorá zabráni, minimalizuje a zastaví dezertifikáciu (resp. degradáciu pôdy) a zmierni účinky sucha v postihnutých oblastiach na všetkých úrovniach v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú schválila OSN 2015.

Od 1995 si svet 17. júna na podnet OSN každoročne pripomína Svetový deň boja proti suchu a rozširovaniu púští (World Day to Combat Desertification).

Text hesla

dezertifikácia [lat.] — premena územia na púšť; proces degradácie produktívnej pôdy v suchých, polosuchých a subhumídnych oblastiach nepriaznivým pôsobením krátkodobých (obdobia sucha) i dlhodobých klimatických zmien a činnosťou človeka. Prejavuje sa najmä v citlivých ekosystémoch, najčastejšie v suchých a polosuchých oblastiach. Je vyvolaná rastúcou nerovnováhou medzi prírodnými zdrojmi a populačným tlakom, spôsobujúcou degradáciu životného prostredia (miznutie prirodzenej vegetácie, ktorého následkom je erózia pôdy, pokles hladiny spodnej a ubúdanie povrchovej vody, zasolenie pôdy). Typickým príkladom nepriaznivej činnosti človeka je spásanie trávy veľkým množstvom dobytka na malej ploche, odlesňovanie bez následnej obnovy lesných porastov, využívanie zásob povrchovej a podzemnej vody na zavlažovanie, na priemyselné účely i v domácnostiach. Medzi najviac postihnuté oblasti patrí Sahel v Afrike, kde obdobie sucha v rokoch 1968 – 73 urýchlilo rozširovanie Sahary na juh.

V roku 1977 sa celosvetovými dôsledkami dezertifikácie zaoberala Konferencia OSN o dezertifikácii v Nairobi. V roku 1994 bol prijatý Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii v krajinách postihnutých vážnym suchom a/alebo dezertifikáciou, hlavne v Afrike (v platnosti od 1996, do marca 2017 dohovor ratifikovalo alebo k nemu pristúpilo 196 krajín, SR 2002), ktorý vyčleňuje päť základných oblastí: Afriku (ako hlavnú oblasť), Áziu, Latinskú Ameriku a karibskú oblasť, severné Stredomorie, strednú a východnú Európu. Štáty, ktoré podpísali dohovor, sa zaviazali, že na národnej, regionálnej i podregionálnej úrovni budú ako súčasť svojej environmentálnej politiky rozvíjať programy zamerané na boj s dezertifikáciou. Nový pripravovaný strategický rámec OSN pre boj proti dezertifikácii na roky 2018 – 30 je najkomplexnejším globálnym záväzkom na dosiahnutie zastavenia znehodnocovania pôdy s cieľom obnoviť produktivitu na obrovských plochách znehodnotenej pôdy, zlepšiť živobytie pre viac ako 1,3 mld. ľudí a znížiť vplyvy sucha na zraniteľných obyvateľov s cieľom vybudovať budúcnosť, ktorá zabráni, minimalizuje a zastaví dezertifikáciu (resp. degradáciu pôdy) a zmierni účinky sucha v postihnutých oblastiach na všetkých úrovniach v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú schválila OSN 2015.

Od 1995 si svet 17. júna na podnet OSN každoročne pripomína Svetový deň boja proti suchu a rozširovaniu púští (World Day to Combat Desertification).

Zverejnené v máji 2003. Aktualizované 24. januára 2018.

citácia

Dezertifikácia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-05-10]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/dezertifikacia