Devínska Kobyla

Devínska Kobyla — geomorfologický pododdiel Slovenska, masív v Devínskych Karpatoch v juhozápadnej časti Malých Karpát. V reliéfe vystupujú odolné triasové vápence (bralo Devínska hradná skala a i.) a kremité pieskovce vo forme skalných útvarov. Najvyšší bod územia, 514 m n. m., je najvyšším bodom Bratislavy a Devínskych Karpát. Územie je porastené lesostepnou a stepnou vegetáciou.

Takmer celé územie patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty (→ Malé Karpaty). Nachádzajú sa tam lokality Natura 2000 zaradené medzi Územia európskeho významu – národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla (vyhlásená v roku 1964, rozloha 101 km²) zriadená na ochranu prírodného komplexu s mimoriadnymi botanickými (xerotermné spoločenstvá s bohatým zastúpením chránených a ohrozených druhov), zoologickými, geologickými a paleontologickými hodnotami (paleontologická lokalita Sandberg s výskytom fosílií živočíchov a rastlín v neogénnych pieskovcoch), prírodná rezervácia Štokeravská vápenka (vyhlásená v roku 1993, rozloha 13 ha) zriadená na ochranu náleziska zvyškov mnohých stavovcov (unikátny nález zvyšku opice) a vzácnej orchidey jazýčkovec jadranský (Himantoglossum adriaticum) a národná prírodná pamiatka Devínska hradná skala.

Pri hrade Devín sa začína turistická magistrála Cesta hrdinov SNP. Územím vedie náučný chodník, na juhozápadnom svahu je rozhľadňa.