Detva

Detva — mesto v podhorí Poľany a Javoria, administratívne stredisko okresu Detva v Banskobystrickom kraji, 400 m n. m.; 14-tis. obyvateľov (2025); mestské časti: Detva, Detva-sídlisko, Kostolná, Krné, Piešť I, Piešť II, Skliarovo, Zapriechody. Intravilánom preteká Detviansky potok, južnou časťou rieka Slatina. Do katastra zasahujú CHKO Poľana a biosférická rezervácia Poľana (→ Poľana) a PR Mačinová (vyhlásená 1993, rozloha 4,9 ha; zriadená na ochranu územia so zachovalými lesnými spoločenstvami prechádzajúceho na juhozápade do kamenej sutiny).

V meste je rozvinutý strojársky, kovoobrábací a drevársky priemysel. Dolinou Slatiny vedú dopravné komunikácie spájajúce Zvolenskú kotlinu a Juhoslovenskú kotlinu: železničná trať Zvolen – Košice, rýchlostná cesta R2 a cesta I. triedy Zvolen – Lučenec – Rožňava – Košice. Detva je každoročne dejiskom festivalu Folklórne slávnosti pod Poľanou.

Mesto je písomne doložené v roku 1696 ako Detua, 1773 Detva, 1786 Detwa, 1808 Dettva, Gyetva, Dětwa, v rokoch 1863 – 82 Dettva, 1888 – 1913 Gyetva, v roku 1920 Detva.

Detva bola založená v rokoch 1636 – 38 na území vígľašského panstva, v 18. stor. nastal jej rýchly rozvoj (koncom 18. stor. už mala viac ako 4-tis. obyvateľov), v roku 1811 sa stala mestečkom s jarmočným právom. V roku 1787 tam bola založená prvá bryndziareň na Slovensku, počas 2. svetovej vojny slúžila ako partizánske stredisko; v roku 1965 získala štatút mesta a došlo k postupnému odčleňovaniu jej miestnych častí Detvianska Huta, Hriňová, Korytárky a Kriváň; v roku 1996 sa stala okresným mestom. Obyvatelia sa pôvodne zaoberali chovom dobytka a oviec, roľníctvom, výrobou šindľov a i. výrobkov z dreva, od polovice 20. stor. bola strediskom strojárskeho priemyslu (Podpolianske strojárne – výroba stavebných strojov a vojenskej techniky), ako aj lokalitou svojráznej ľudovej kultúry (ľudová umelecká výroba – fujary, vyrezávané a maľované kríže, kožušnícke výrobky, výšivky, ľudový odev) zastúpenej folklórnymi súbormi (Detva, založený 1971; Podpoľanec, 1975) a súbormi tradičnej ľudovej hudby, od roku 1966 sa tam každoročne usporadúvajú folklórne slávnosti. Mesto je sídlom Podpolianskeho múzea.

V Detve pôsobil historik, publicista a etnograf Karol Anton Medvecký a literárny kritik Andrej Truchlý. Koloritom Detvy a okolia bol inšpirovaný Andrej Sládkovič pri tvorbe básnickej skladby Detvan.

Archeologické nálezy: sídlisko lužickej kultúry z mladšej bronzovej doby s pokladom bronzových sekeriek, z veľkomoravského obdobia nález železného meča; archeologická lokalita Kaľamárka – dokument začiatkov slovanského osídlenia územia.

Stavebné pamiatky: klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Františka z Assisi (1804 – 05, postavený na mieste renes. kostola z 1662 – 64, upravený 1823) s klasicistickým oltárom a barokovými obrazmi v interiéri, Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie na kalvárii v historizujúcom slohu (1910), Vagačov dom (rodinný dom Vagačovcov, zakladateľov prvej bryndziarne na Slovensku), na cintoríne trvalá expozícia vyrezávaných polychrómovaných drevených krížov (boli základom na vytvorenie Symbolického cintorína vo Vysokých Tatrách), sídliskové mestské jadro obklopené roztrúseným osídlením – lazmi so zrubovými domami.