detský folklór

detský folklór — slovesné, hudobné, tanečné a dramatické prejavy detí i tvorba dospelých pre deti rôzneho veku; súčasť tradičnej ľudovej kultúry.

K detskému folklóru patria riekanky, tanečné a pohybové hry, vyčítanky, hádanky, slovné hry, skomoleniny, jazykolamy, piesne, tance i niektoré zvyky dospelých, ktoré deti pozmenené (napr. ako hra, pieseň, riekanka) prebrali do svojho repertoáru. Deti sa prostredníctvom dospelých už v ranom veku uspávankami a riekankami oboznamujú s rytmom a taktmi folklórneho prejavu. Detské piesne majú nenáročnú melódiu s úzkym tónovým rozsahom, výrazný rytmus a príťažlivý námet a text. Najčastejšie sa spievajú pri hrách, niekedy sú spojené s tancom. Detský tanečný prejav sa v predškolskom veku postupne rozvíja najmä formou tanečných hier (Oli, Olijanko; Kolo, kolo mlynské). Tanečné motívy sú viazané na jedného alebo na viac partnerov (kolesová chôdza, krútenie, prepletanie za ruky), najčastejším priestorovým útvarom je koleso. V školskom veku si deti osvojujú tanečný repertoár dospelých. Na žiacky vek sa viažu aj ďalšie prejavy detského folklóru ako verbovanie do školy na Gregora, chlapčenské fašiangovanie, dievčenské či dievčensko-chlapčenské vynášanie Moreny a Deda, realizovanie vianočných a novoročných vinšov, betlehemských a trojkráľových hier, bábkových hier (Džafkulina) či účasť na iných zvykoslovných podujatiach. V hudobnom prejave i pri hrách sa uplatňujú detské hudobné nástroje (klepačky, hrkálky, rapkáče, bzučadlá, bunkoše, palice, biče, píšťalky a i.) i zjednodušené zmenšeniny nástrojov dospelých (husličky ap.) s obmedzenými tónovými možnosťami.