delta
delta [gr.] — forma georeliéfu, ktorá sa utvára v ústiach riek do morí a jazier v dôsledku náhleho poklesu rýchlosti, a teda i energie riečneho prúdu, pričom dochádza k usádzaniu prenášaného materiálu.
Rieka sa štiepi na ramená, ktoré sa ukladaním materiálu posúvajú k moru či jazeru. Na formovaní delty sa podieľajú i morské (jazerné) prúdy a vlnenie. Utvára sa tak forma podobná náplavovému kužeľu, v pôdoryse často tvaru gréckeho písmena Δ (je však veľmi plochá). Ak delta vypĺňa morský záliv, nazýva sa výplňová, ak utvára výbežky v mori, výbehová (pôsobením morských prúdov môžu byť výbežky spájané kosami, pričom vznikajú lagúny).
Ak vývoj delty nenarúšajú intenzívne pobrežné procesy, môže rásť veľmi rýchlo (rieka Terek v ústí do Kaspického mora postupuje až 500 m ročne, Mississippi 40 – 100 m, Pád 70 m). Niektoré delty dosahujú značnú plochu (Níl 22 000 km2, Mississippi 95 000 km2 , Ganga 150 000 km2).