de Keyser, Hendrick Corneliszoon
de Keyser [kej-], Hendrick Corneliszoon, st., 15. 5. 1565 Utrecht – 15. 5. 1621 Amsterdam — holandský sochár a architekt, jeden z najvýznamnejších holandských sochárov prvej polovice 17. stor., hlavný predstaviteľ holandskej manieristickej architektúry (→ holandská architektúra), otec Thomasa Hendrickszoona de Keyser.
Po štúdiách v Utrechte bol pravdepodobne na študijnej ceste vo Francúzsku. Od 1591 pôsobil ako mestský architekt a sochár v Amsterdame. Väčšina jeho sochárskych diel bola určená na výzdobu stavieb (kamenné dekoratívne reliéfy). Vytvoril aj niekoľko búst (Busta muža, 1606), portrétnych medailónov i drobných figurálnych diel (Sv. Ján Evanjelista, 1610 – 13; Merkúr, 1611). Jeho najvýznamnejšou sochárskou realizáciou je monumentálne Mauzóleum Viliama I. Oranžského (1614 – 21) v kostole Nieuwe Kerk v Delfte, pri ktorom sa inšpiroval francúzskymi vzormi a ktorého súčasťou je okrem portrétu zosnulého aj niekoľko alegorických postáv a architektúra. K jeho ďalším významným sochárskym dielam patrí socha Erazma Rotterdamského v Rotterdame (1618). V roku 1617 sa stal jeho asistentom sochár Geraert Lambertszoon (pôsobil okolo 1617 – po 1623), ktorý realizoval väčšinu jeho návrhov (napr. na zámku Frederiksborg). Ako mestský architekt v Amsterdame navrhol de Keyser viaceré verejné budovy (Burza, 1608 – 11, deštruovaná 1838), sakrálne stavby i obytné domy bohatého patriciátu (dom De Dolfijn, 1605). Jeho najvýznamnejšími dielami sú kostoly Zuiderkerk (1603 – 11, veža 1614; s klasickým architektonickým dekorom) a Westerkerk (1620 – 31, veža 1638; so striedmym dekorom) v Amsterdame. Kostoly sú navrhnuté špeciálne na protestantské bohoslužby a významným spôsobom ovplyvnili sakrálnu architektúru v 17. stor. najmä v severnej Európe. K jeho ďalším významným stavbám patrí aj radnica v Delfte (Stadhuis, 1618 – 20) v manieristickom štýle.
Po Keyserovej smrti viedol rodinnú dielňu jeho syn Pieter Hendrickszoon de Keyser (*1595, †1674).