Dajaci

Dajaci — súhrnné označenie pôvodného obyvateľstva Kalimantanu (Bornea) v štátoch Brunej (okresy Belait, Temburong, Tutong), Indonézia (provincie Kalimantan Barat, Kalimantan Selatan, Kalimantan Timur, Kalimantan Utara a Kalimantan Tengah) a Malajzia (štáty Sabah a Sarawak); spolu asi 6 mil., z toho asi 1,7 mil. v Malajzii (2010) a 18-tis. v Bruneji (2010).

Dajaci sú najmä animisti (pôvodné náboženstvo kaharingan spojené s uctievaním duchov, predkov a totemových zvierat - najmä vtáka zobákorožca), niektorí boli islamizovaní (najmä pri pobreží) a asi tretina prijala kresťanstvo (najmä protestantizmus). Dajaci sa delia na 18 hlavných kmeňov, najpočetnejší sú Ibani, Kadazani, Dusuni, Muruti, Ngajuovia a Ot Danumovia. Kmene sa delia na príbuzenské a teritoriálne jednotky (rody, dediny), zväčša žijú v tradičných dlhých (až 200 m), na koloch postavených viacrodinných domoch. Väčšinou sú usadlí poľnohospodári, niektoré kmene sa živia lovom a zberom. K tradičným remeslám patria rezbárstvo (masky, totemy, štíty), kováčstvo, spracovanie bambusu a ratanu, udržiava sa aj tetovanie a ďalšie spôsoby zdobenia tela (pretiahnuté ušné lalôčky a i.). V minulosti boli časté medzikmeňové vojny, pirátstvo a až do polovice 20. stor. praktizovali lov lebiek spojený s animistickými rituálmi. Jazyky (najpočetnejšia je ibančina) a dialekty Dajakov patria do dajackej skupiny indonézskej vetvy austronézskej jazykovej rodiny.