cyrilské písmo

cyrilské písmo, cyrilika — druhé (po → hlaholike) slovanské písmo nazvané podľa sv. Cyrila (Konštantína).

Utvorenie cyrilského písma sa datuje do epochy bulharského cára Simeona I. (893 – 927); predpokladá sa, že ho zostavili žiaci a stúpenci sv. Cyrila a Metoda (Kliment Ochridský). V rukopisoch z 11. stor. sa v cyrilskom písme používalo 43 písmen, pričom 24 bolo odvodených z gréckej abecedy (byzantské unciály) a ostatných 19 prevzatých z iných (nie vždy známych) vzorov. Rozšírenie inventára si vyžiadala slovanská fonetika. Tvary písmen v cyrilskom písme boli geometricky jednoduché, zreteľné a ľahko osvojiteľné. Jednotlivé písmená mali okrem hláskového aj číselný význam. Cyrilské písmo pomerne rýchlo vytlačilo hlaholiku (s výnimkou oblastí, kde sa ujala latinka, t. j. v krajinách, kde prevládala cirkev latinského obradu). Stalo sa základom písma používaného v Rusku, kde sa vyvíjalo podľa potrieb ruštiny (→ azbuka), po istých úpravách a drobných doplnkoch ho v ruskej podobe prevzali Ukrajinci a Bielorusi, ako aj Bulhari, Macedónci, Srbi a mnohé neslovanské národy ZSSR (niektoré turkické národy prešli po rozpade ZSSR na latinku), do roku 1862 ho používali Rumuni, do roku 1990 Moldavčania.