čukotsko-kamčatské jazyky

čukotsko-kamčatské jazyky — izolovaná rodina jazykov, ktorými hovorí pôvodné obyvateľstvo Čukotského polostrova a Kamčatky. Tradične sa zaraďuje medzi paleoázijské jazyky. K čukotsko-kamčatským jazykom patrí čukotčina (zastarano luoravetlančina), koriačtina (zastarano nymylančina), aliutorčina, kerečtina a itelmenčina (zastarano kamčadalčina), ktoré sú navzájom geneticky spríbuznené, iba itelmenčina sa do istej miery líši od ostatných. Všetkými dovedna hovorí menej ako 20-tis. ľudí, z toho po čukotsky asi 5-tis. Delia sa na dve vetvy: čukotsko-koriacku (patria do nej všetky jazyky okrem itelmenčiny) a itelmenskú (v minulosti zahŕňala tri jazyky). Čukotsko-kamčatské jazyky sú aglutinujúce. Ich najvýraznejšou črtou (okrem itelmenčiny) je inkorporácia, ktorej podstata spočíva v tom, že niekoľko slovných kmeňov tvorí jednu morfologickú konštrukciu. Pre čukotčinu a koriačtinu bolo v roku 1931 utvorené písmo na základe latinky, v roku 1936 na základe cyriliky.