Číňania

Text hesla

Číňania

1. súhrnné označenie obyvateľstva Číny (1 425 150 353; 2024). Okrem vlastných Číňanov (význam 2.), ktorí tvoria 91,1 % populácie, žije na území Číny 55 ďalších národov a národnostných menšín, z nich najpočetnejší sú Čuangovia, Mandžuovia, Chuejovia, Miaovia, Ujguri, Iovia, Tchuťiovia, Mongoli, Tibeťania, Puiovia, Tungovia, Jaovia, Kórejčania a i. Štátnym jazykom všetkých obyvateľov je čínština, viacero národností získalo po roku 1949 v oblasti svojho kompaktného osídlenia samosprávu v územných autonómnych jednotkách, právo používať aj vlastný jazyk, vydávať literatúru v menšinových jazykoch a pod. Väčšina nechanských etník sídli mimo centrálnej Číny často v blízkosti čínskych hraníc, čiastočne aj za hranicami. Po určitej stagnácii v 60. rokoch 20. stor. (obdobie štátnej politiky veľkochanského šovinizmu) sa počet príslušníkov väčšiny etník rýchlo zvyšuje. Na ich počínšťovanie popri zámernom budovaní čínskych enkláv uprostred menšín vplýva najmä budovanie jednotného trhu, ako aj ďalšie faktory (viacero etník nemalo vlastnú inteligenciu). Číňania popri čínskych tradičných ľudových náboženstvách, taoizme, konfucianizme a buddhizme vyznávajú aj islam (Chuejovia, Ujguri, Kazachovia, Kirgizi, Tadžici) a tibetský buddhizmus (Tibeťania, Mongoli), prežíva animizmus, menšiu úlohu zohráva kresťanstvo;

2. vlastní Číňania, Chanovia, vlastným menom Chan-cu, Chan-žen — národ tvoriaci základné obyvateľstvo ČĽR, žijú aj v krajinách juhovýchodnej Ázie (Thajsko 7 mil., Indonézia 2,8 mil., Malajzia 6,9 mil., Singapur 2,6 mil., Vietnam 992-tis. a i.; 2024), v USA (3,8 mil.; 2024) a i. Odhady o počte sa rozchádzajú; zvyčajne sa uvádza mimo ČĽR asi 26 mil., na Taiwane 22 mil. Číňania tvoria najpočetnejšie etnikum sveta, ich vývin možno na základe archeologického materiálu a písomných prameňov sledovať vyše 5-tis. rokov. Väčšina bádateľov je presvedčená o ich autochtónnosti v oblasti Žltej rieky (Chuang-che) od paleolitu. Základným zamestnaním Číňanov bolo tradične poľnohospodárstvo s pestovaním základnej plodiny ryže (od staroveku doložené umelé zavlažovanie), ako aj obilnín, strukovín a technických plodín (o. i. moruše, s čím súvisí chov priadky morušovej), záhradníctvo a ovocinárstvo; významný je chov dobytka, ošípaných, hydiny a i. Na vysokej úrovni boli od najstarších čias remeslá (bronzolejárstvo, výroba keramiky a porcelánu, výroba a spracovanie textilu, a najmä hodvábnictvo, výrobky z laku, dreva, bambusu a i.). Viacero odvetví bolo už od 17. stor. sústredených v manufaktúrach. Až do 20. stor. prežívala patriarchálna rodina, na čele bol najstarší muž, žena mala podriadené postavenie. Dlhú tradíciu má literatúra (poézia i próza), divadlo, hudba, výtvarné umenie, architektúra, filozofia, astronómia a i. vedné odbory (vynález kompasu, výroby hodvábu, papiera, porcelánu, strelného prachu, kníhtlače a i.). V 6. – 5. stor. pred n. l. došlo v obyvateľstve k sformovaniu konfucianizmu a taoizmu, od 4. – 5. stor. n. l. k prenikaniu buddhizmu; v najširších vrstvách však malo náboženstvo synkretický charakter, najväčší význam mal kult predkov a rozličné magické praktiky, menší vplyv mali islam, tibetský buddhizmus a kresťanstvo; od polovice 20. stor. bolo obyvateľstvo podrobené násilnej ateizácii.

Zverejnené v máji 2003.

Číňania [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-02-10 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/cinania