Chuejovia

Chuejovia — národ žijúci v Číne prevažne v autonómnych oblastiach Ning-sia a Sin-ťiang a v provincii Kan-su. Menšie skupiny sídlia aj v provinciách Šan-si, Čching-chaj, Kuej-čou, Che-nan, Che-pej, Jün-nan a Chaj-nan (tam nazývaní aj Uculi, Utsati alebo Chajnanskí Čamovia); na Taiwane sa považujú len za náboženskú skupinu Chanov (vlastných Číňanov). Štvrté najpočetnejšie etnikum v Číne (po Chanoch, Čuangoch a Ujguroch). Mimo Číny žijú aj v Rusku a štátoch Strednej Ázie (tam nazývaní Dungani), Saudskej Arábii, Singapure, Malajzii, Mjanmarsku (tam nazývaní Panthajovia) a Thajsku; spolu asi 14 mil. (2020).

Chuejovia sú potomkami cudzích moslimských obchodníkov, ktorí do Číny prichádzali vo veľkom počte od 7. do 14. stor. a miešali sa s miestnou chanskou populáciou (etnonymum Chuejovia sa používalo už od 10. stor., ale až od 13. stor. jednoznačne na označenie tohto etnika). Ako jednotný národ sa sformovali až v polovici 20. stor. Vyznávajú sunnitský islam. Zaoberajú sa poľnohospodárstvom (najmä pestovaním pšenice a ovsa, chovom oviec a koní), remeslami (spracovanie kože, dreva a kovov, hrnčiarstvo) a obchodom (šperky, nefrit, koreniny, čaj).

Chuejovia nikdy nepoužívali jednotný jazyk, hovorili perzštinou, arabčinou (používa sa dodnes pri náboženských rituáloch), mongolčinou alebo turečtinou. Po usadení sa prevzali čínske dialekty oblastí, v ktorých žijú, najviac sú medzi nimi rozšírené severočínske dialekty doplnené o perzské a arabské slová. Na zápis používajú v Číne čínske písmo (na náboženské účely aj arabské písmo, na severozápade Číny ním zdobia aj svoje domovy), v Rusku a Strednej Ázii cyriliku.