Chľaba
Poloha
Mapa obce
Chľaba, maď. Helemba — obec v okrese Nové Zámky v Nitrianskom kraji v juhovýchodnej časti Podunajskej pahorkatiny na úpätí Burdy pri ústí Ipľa do Dunaja v blízkosti hranice s Maďarskom, 115 m n. m.; 684 obyvateľov (2023), 24,1 % slovenskej, 73,5 % maďarskej národnosti (2021). Východná časť územia je budovaná nivnými uloženinami, má rovinný reliéf, je odlesnená. Západná časť je budovaná andezitmi a ich pyroklastikami, odlesnené časti sú pokryté vinohradmi, miestami sú porasty dubových, hrabových a agátovými lesov. Do katastra obce zasahujú národné prírodné rezervácie Burdov a Leliansky les. V západnej časti katastra leží rekreačné stredisko Kováčov.
Obcou prechádzajú železničná trať Bratislava – Budapešť a cesta III. triedy spájajúca Chľabu s obcou Kamenica nad Hronom a s hraničným priechodom do Maďarska (otvorený v roku 2023 po vybudovaní cezhraničného cestného mosta cez Ipeľ, čím vzniklo priame cestné spojenie s maďarskou obcou Ipolymadásd).
Obec je písomne doložená v roku 1138 ako Helunba, 1234 Helumbazygeth, 1262 Helemba, Helumba, 1325 Helymba, Heylimba, 1335 Helymbafalua, Heleba, 1346 Helymba, 1464 Helemba, Aalemba, 1497 Helemba, 1522 Helymba, 1523 Hellemba, v rokoch 1570, 1664 Helenba, v roku 1773 Hellemba, 1786 Helemba, 1808 Hellemba, Helemba, Hellenbach, v rokoch 1863 – 1948 Helemba, v roku 1948 Chľaba. V rokoch 1938 – 45 bola pripojená k Maďarsku.
Obec patrila prepoštstvu Dömös, od roku 1262 Ostrihomskému arcibiskupstvu, od roku 1523 Ostrihomskej kapitule. Obyvatelia sa zaoberali rybárstvom, poľnohospodárstvom a neskôr vinárstvom.
Archeologické nálezy: nálezy z obdobia gravettienu, sídlisko badenskej kultúry, sídlisko a pohrebisko severopanónskej kultúry, stopy osídlenia z neskorej bronzovej, z halštatskej a laténskej doby, sídlisko zo 7. – 8. a 9. – 10. stor., pohrebisko z 10. stor., zaniknutá osada z 11. – 16. stor. s kostolom a cintorínom.
Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Imricha (1769, klasicisticky prestavaný po 1800, opravovaný v 20. stor.), na cintoríne Kaplnka sv. Urbana (1935), v chotári vínne pivnice vyhĺbené do úbočia (1838).