chetitský jazyk
chetitský jazyk, chetitčina — zaužívané označenie jedného zo zaniknutých jazykov chetitsko-luvijskej vetvy indoeurópskej jazykovej rodiny, najstarší doložený indoeurópsky jazyk. Vlastný, pôvodný názov (etnonymum) indoeurópskeho etnika Chetitov bol Nésiti (Néšiti; z nésitského nes-um-ili = usadiť sa), preto sa ich jazyk nazýva aj nésitský jazyk (nesili, nesumnili, nésitčina). Pomenovanie Chetiti (a od neho odvodený termín chetitský jazyk) používali na označenie Nésitov inojazyčné etniká a vzniklo z názvu Chatti, územia v strednej Anatólii, resp. z názvu Chattijci, etnika neindoeurópskeho pôvodu, ktoré toto územie pred príchodom Chetitov (alebo súčasne s nimi) obývalo.
Chetitský jazyk je prvýkrát písomne doložený na starosýrskych klinopisných tabuľkách pochádzajúcich z Kaneša (Kaníša; 20. – 18. stor. pred n. l.). V ranochetitskom období, keď vznikal začiatočný variant chetitských zákonov, možno zreteľne vymedziť tri časti štátneho celku, každú s osobitným jazykom – palajským, luvijským a chetitským (nésitským). V 18. až 20. stor. pred n. l. bol ako komunikačný, ale aj ako administratívny jazyk (oficiálny, medzinárodný, obchodný i literárny) rozšírený nielen v celej Anatólii, ale aj v širšom teritóriu Blízkeho východu, čo potvrdzujú archeologické nálezy zo značného počtu archeologických lokalít v tejto oblasti. V období Novej ríše (14. – 13. stor. pred n. l.) sa chetitský jazyk používal už len ako oficiálny celoštátny jazyk; obyvateľstvo hovorilo luvijskými dialektmi. Dosiaľ sa nepodarilo presne rekonštruovať chetitský hláskový inventár. Podstatné mená majú dobre doložené skloňovanie v singulári a pluráli. Rozlišujú sa dva rody. Systém časov je pomerne jednoduchý. Vetu často uvádzajú enklitické reťazce, ktoré sa pripájajú k prvému slovu vety. Niektoré gramatické a syntaktické javy sú výsledkom interferencie chetitsko-luvijských jazykov i vplyvu neindoeurópskych jazykov. V slovnej zásobe sa prirodzene vyskytujú indoeurópske slová, ako napr. ešhar – krv (sanskrtsky ásk, tocharsky A ysār), luk – svetlo (latinsky lux), watar – voda (anglicky water, nemecky Wasser), výpožičky pochádzajú najmä z chattijského jazyka a z churritského jazyka (týka sa to najmä slov z kultúrnej sféry, titulov a insígnií panovníkov alebo predmetov používaných pri rôznych rituáloch).
V dejinách chetitského jazyka sa vydeľujú tri obdobia: staré (18. – 16. stor. pred n. l.), stredné (15. – začiatok 14. stor. pred n. l.) a nové (polovica 14. – 13. stor. pred n. l.). Dosiaľ bolo objavených asi 30-tis. textov písaných v chetitskom jazyku (zapisoval sa chetitským písmom; → chetitská literatúra). V roku 1915 ho rozlúštil Bedřich Hrozný.