Chantyjci

Chantyjci, zastarano Ostiaci, Obskí Ostiaci, Jugrovia, vlastným menom Chante, Chande, Chanti — ugrofínska národnosť tvoriaca pôvodné obyvateľstvo autonómneho okruhu Chantyjsko-Mansijsko (19-tis., 2021), žijúca aj v autonómnom okruhu Jamalsko, v republike Komijsko a Tomskej oblasti Ruskej federácie (stredný a dolný tok Obu a Irtyša); spolu 31-tis. (2021). Jedna z pôvodných málopočetných národností Severu, Sibíri a Ďalekého východu Ruskej federácie.

Chantyjci sú blízki príbuzní → Mansijcom. Delia sa na tri základné etnografické skupiny (severnú, východnú, južnú), ktoré sa líšia aj spôsobom obživy (rybolov, lov, poľnohospodárstvo).

V ruských prameňoch sa prvýkrát spomínajú už v 11. stor. Počas 15. – 16. stor. boli pod nadvládou Sibírskeho chanátu a od 17. stor. Rusov. Pôvodné náboženstvo bolo animistické, v 18. – 19. stor. prijali pravoslávie.

Jazyk Chantyjcov (chanty jasang) je nárečovo značne rozdrobený (má 10 dialektov) a patrí do obskougorskej skupiny ugrofínskej vetvy uralskej jazykovej rodiny (→ obskougorské jazyky). Od roku 1930 sa zapisoval latinkou, od roku 1937 sa používa písmo na základe cyriliky. Väčšina Chantyjcov je dvojjazyčná, okrem materčiny ovládajú i ruštinu.