chaláfska kultúra

chaláfska kultúra — neolitická kultúra rozšírená v 6. – 5. tisícročí pred n. l. v severnej Mezopotámii a severovýchodnej Sýrii od rieky Karche (Irán) až po Stredozemné more. Je nazvaná podľa eponymnej lokality Tell Chaláf v Sýrii. Jej pôvod je neznámy, predpokladajú sa vzťahy s Anatóliou. Významné náleziská sú Tell Chaláf, Tell Chassuna, Tell Arpáčije, Šagar Bazar, Jarim Tepe a Ninive.

Chaláfska kultúra je známa najmä tenkostennou keramikou s maľovanou výzdobou s červenými, čiernymi i s bielymi geometrickými, rastlinnými aj figurálnymi motívmi. Prvá kultúra v Mezopotámii používajúca kovy (meď a olovo), mala vyspelé poľnohospodárstvo s doloženým pestovaním pšenice, jačmeňa, hrachu, ľanu, viky i šošovice a s chovom oviec, kôz, hovädzieho dobytka i ošípaných. Obydlia sa budovali z hliny (zo surových tehál), väčšie okrúhle stavby (tholos) sa využívali ako hrobky.