Chachapoyovia
Chachapoyovia [čačapojo-] — predkolumbovský juhoamerický indiánsky kmeň, ktorý v horských oblastiach severnej časti Strednej Kordillery (Peruánske Andy) na území dnešného severovýchodného Peru vytvoril jeden z významných predinkských štátnych útvarov – ríšu Chachapoya. Predpokladá sa, že bola federáciou zloženou z viacerých kráľovstiev. V období najväčšieho rozkvetu v 11. stor. zaberala územie od Baguy a Rahuapampy na severe po Chaquilcu a Uchizu na juhu (dĺžka vyše 400 km), jej populácia sa odhaduje na 500-tis. obyvateľov. Hlavným mestom bolo Gran Vilaya (asi 644 km severovýchodne od dnešnej Limy). Ríša zanikla v roku 1475, keď ju po dlhých bojoch dobyl panovník Inkov Tupac Yupanqui. Inkovia, aby pokorili bojovného ducha Chachapoyov a rozptýlili ich značnú vojenskú silu, deportovali väčšinu kmeňa v malých skupinách do rôznych končín svojej ríše. Po príchode Španielov do oblasti (1535) sa zvyšky Chachapoyov pod vedením náčelníka (curacu) Huámana (†1551) stali ich spojencami v bojoch proti Inkom, aby tak pomstili svoju porobu. Okolo roku 1700 väčšina Chachapoyov vymrela v dôsledku rozšírenia chorôb zavlečených Európanmi, proti ktorým neboli prirodzene imúnni (napr. cholera).
V kultúre a umení Chachapoyov sú badateľné vplyvy Huariov a Inkov. Chachapoyovia boli známi predovšetkým ako bojovný národ (Inkmi nazývaní Sachapuya – Národ mrakov). V španielskych kronikách sú opisovaní ako vysokí ľudia so svetlou pleťou a vlasmi, preto existujú rôzne hypotézy o ich pôvode (podľa jednej sú potomkami Vikingov, podľa ďalšej ich predkovia pochádzali zo Stredozemia). Preslávili sa výrobou tkanín (Inkmi mimoriadne cenenými) a keramiky, ako aj pôsobivou architektúrou (napr. pevnosti Kuélap, Gran Pajatén, Gran Saposoa a Vira Vira, hrobka v Revashi či sarkofágy v Carajíi). Žili väčšinou v rodinných klanoch (ayllu). Na horských úbočiach vo výškach od 2 000 do 3 000 m n. m. budovali terasy s dômyselným zavlažovaním, kde pestovali zemiaky, kukuricu, mrlík čilský, kapucínku hľuznatú, amarant, koku, bavlník a i., ďalšími zdrojmi obživy boli chov lám a alpák i lov.
Chachapoyský jazyk (chachapoyčina) patril pravdepodobne do kečuánskej jazykovej rodiny.