Čeláre
Čeláre, maďarsky Csalár — obec v okrese Veľký Krtíš v Banskobystrickom kraji v Ipeľskej kotline na pravom brehu Ipľa na hranici s Maďarskom, 160 m n. m.; 512 obyvateľov (2025), 70,00 % slovenskej, 24,2 % maďarskej národnosti (2021); miestne časti: Čeláre, Kirť. Územie je väčšinou budované mladotreťohornými uloženinami, má pahorkatinný reliéf, strmšie úbočia sú porastené agátovými lesíkmi.
Obec je cestami III. triedy spojená s Bušincami, Kováčovcami, so Zomborom a s Glabušovcami.
Písomne je doložená v rokoch 1262, 1295, 1313 ako Chalar, 1434, 1549 Chalard, v roku 1602 Csalárd, 1653 Chyalar, 1773 Csalar, Czalare, 1786 Cschalár, v rokoch 1808, 1863 – 1913 Csalár, v roku 1920 Čeláre, v rokoch 1927 – 38 Čeláry, Cselár, 1938 – 45 Csalár, 1945 – 48 Čeláry, Cselár, 1948 – 73 Čeláry, v roku 1973 Čeláre.
V 2. polovici 16. stor. bola obec obsadená Turkami. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, vinohradníctvom, košikárstvom, tkaním kobercov a kováčstvom. V rokoch 1938 – 44 bola obec pripojená k Maďarsku.
Miestna časť Kirť (doložená 1135 ako Kurt, 1274 Curth, 1295 Kyrt, 1327 Kyworth, Kyrth, 1329, 1373 Kyurth, 1413, 1481, 1486, 1489 Kywrth) počas tureckých vojen na prelome 16. a 17. stor. prechodne spustla.
Katastrálne patrí pod Čeláre aj osada Rendov (doložená 1239 ako terra Rendvey, 1335 terra Rendueh), po mongolských nájazdoch bola vyľudnená a opustená, v 19. stor. však bola obnovená ako osada, pôvodný chotárny názov sa zachoval dodnes. Uvádza sa aj ako Radava, Rendava a Malý Radov.
Archeologické nálezy: nálezy z neolitu a zo železnej doby, skýtsko-dácke pohrebisko z 2. – 1. stor. pred n. l., sídlisko z 9. – 10. stor.
Stavebné pamiatky: v časti Čeláre barokový kaštieľ (60. roky 18. stor.), kúria (koniec 18. stor.), barokovo-klasicistický rímskokatolícky Kostol svätého Michala archanjela (1797 – 1800, pravdepodobne na základoch staršieho kostola z 13. stor.), v časti Kirť klasicistický kaštieľ (1. polovica 19. stor., upravený koncom 19. stor. a 1950) s parkom z 2. polovice 19. stor., Kaplnka Krista Kráľa (2002).