Čečeni

Čečeni, vlastným menom Noxçiy, slovenský prepis Nochčij — najväčšia národnosť Severného Kaukazu, tvoria základ obyvateľstva Čečenska, žijú aj v Dagestane a Ingušsku, ako aj v Moskve, Stavropolskom kraji, Rostovskej, vo Volgogradskej a v Astrachánskej oblasti; spolu v Rusku 1,6 mil. (2021). Okrem Ruska žijú aj v Turecku, Kazachstane, vo Francúzsku, v Rakúsku, Belgicku a Nemecku.

Ich pôvod je spájaný so starovekými kmeňmi Dzurdzukov. Prvé historické zmienky o Čečenoch pochádzajú zo 14. stor., v 16. stor. sa začali z oblasti vysočín severne od Kaukazu presídľovať do hôr Kaukazu. Na začiatku 19. stor. počas príchodu Rusov (→ Čečensko, Dejiny) pretrvávala ešte rodová spoločnosť (vytvárali napr. patrilineárne klany – tajpy, ktoré riadil tradičný zákonník – q’onaxalla) a otroctvo. K zjednoteniu Čečenov došlo v priebehu povstania imáma Šamila po roku 1840. Boli silno postihnutí vojnami s Rusmi (1861, 1865, 1994 – 96, 1999 – 2009) a v období stalinizmu (1944 – 56) aj núteným vysídlením do Strednej Ázie. Hoci od 15. stor. prenikalo z Gruzínska kresťanstvo, ktoré od 17. stor. vytláčal islam (sunniti), až do 20. stor. prežívali tradičné kulty a obrady pôvodnej viery (boh nebies Dal, boh búrky a vojny Sel, bohyňa plodnosti Tušoli).

Zaoberajú sa pastierstvom (chov oviec, koní), v úrodnejších oblastiach aj poľnohospodárstvom (pestovanie jačmeňa, pšenice, zeleniny) a chovom včiel. Z remesiel bolo významné tkáčstvo, hrnčiarstvo, spracovanie kože, dreva a i. Majú bohatý folklór (hudba, tanec).

Hovoria čečenským jazykom.