Cassini, Giovanni Domenico

Cassini [ka-], Giovanni Domenico, aj Jean Dominique, 8. 6. 1625 Perinaldo, Janovská republika, dnes Ligúria, Taliansko — 14. 9. 1712 Paríž — francúzsky astronóm talianskeho pôvodu; otec Jacqua Cassiniho.

V rokoch 1650 – 68 pôsobil ako profesor v Bologni, v roku 1668 bol pozvaný francúzskym kráľom Ľudovítom XIV. na vtedajšiu Kráľovskú akadémiu vied (neskôr Akadémia vied) v Paríži, na ktorej bol od roku 1669 riaditeľom, od roku 1671 bol riaditeľom Parížskeho observatória. Členom Akadémie vied sa stal v roku 1669.

Cassini objavil štyri mesiace Saturna (Japetus 1671, Rea 1672, Tetyda 1684, Diona 1684), pásy v jeho prstenci (→ Cassiniho delenie) a sploštenie Jupitera. Zmeral rotačnú periódu Jupitera a Marsu a na základe pozorovaní Marsu v opozícii so Slnkom ako prvý aj slnečnú paralaxu (1672). Z údajov astronomických meraní usúdil, že krivka pohybu Slnka a i. nebeských telies nie je elipsa (ako tvrdil Johannes Kepler), ale iná dvojohnisková krivka, ktorá je v matematike známa ako Cassiniho krivka. Jej opis uverejnil jeho syn Jacques v diele Základy astronómie (Éléments d’astronomie, 1740).

Pomocou astronomických a trigonometrických meraní začal spresnené merania dĺžky parížskeho poludníka, ktorý slúžil na výpočet rozmerov Zeme a istý čas ako hlavný poludník pri mapovaní Francúzska. Bol autorom mapy sveta na svoju dobu s presným zákresom kontinentov, ktorá je vyrytá v dlážke Parížskeho observatória (1682).