Čarajmákovia

Text hesla

Čarajmákovia, aj Čahárajmákovia, Ajmákovia, vlastným menom Čahár Aimáq, Aimáq — národnosť zo severozápadných horských oblastí Afganistanu (provincie Ghór, Herát a Bágdhís); asi 1,6 mil. (2021). Čarajmákovia žijú aj v Iráne (región Chorásán), Pakistane, Tadžikistane a Turkmenistane; spolu asi 2 mil. (2021).

Tradične sa delia na štyri kmene: Džamšídiov, Fírúzkúhiov, Tímúriov a Tajmaniov. Pokladajú sa za potomkov turkických a mongolských dobyvateľov, ktorí prišli do Afganistanu v 13. stor. a usadili sa v neprístupných horských oblastiach severozápadného Hindúkuša, kde sa zmiešali s miestnym obyvateľstvom. Živili sa prevažne nomádskym chovom dobytka, kôz, oviec a remeselnou výrobou (spracovanie kože, tkanie kobercov, rohoží). Kultúrne ich ovplyvnili najmä Peržania. Vyznávajú prevažne sunnitský islam. Nezávislosť si udržali až do roku 1842, keď si ich podrobil Herátsky emirát. V roku 1863 sa spolu s ním ich sídelné územie stalo súčasťou Afganistanu. V 20. stor. sa mnohí Čarajmákovia presťahovali do miest (Herát, Čachčarán).

Hovoria dialektom perzského jazyka známeho ako ajmáčtina (aimáqí).

Text hesla

Čarajmákovia, aj Čahárajmákovia, Ajmákovia, vlastným menom Čahár Aimáq, Aimáq — národnosť zo severozápadných horských oblastí Afganistanu (provincie Ghór, Herát a Bágdhís); asi 1,6 mil. (2021). Čarajmákovia žijú aj v Iráne (región Chorásán), Pakistane, Tadžikistane a Turkmenistane; spolu asi 2 mil. (2021).

Tradične sa delia na štyri kmene: Džamšídiov, Fírúzkúhiov, Tímúriov a Tajmaniov. Pokladajú sa za potomkov turkických a mongolských dobyvateľov, ktorí prišli do Afganistanu v 13. stor. a usadili sa v neprístupných horských oblastiach severozápadného Hindúkuša, kde sa zmiešali s miestnym obyvateľstvom. Živili sa prevažne nomádskym chovom dobytka, kôz, oviec a remeselnou výrobou (spracovanie kože, tkanie kobercov, rohoží). Kultúrne ich ovplyvnili najmä Peržania. Vyznávajú prevažne sunnitský islam. Nezávislosť si udržali až do roku 1842, keď si ich podrobil Herátsky emirát. V roku 1863 sa spolu s ním ich sídelné územie stalo súčasťou Afganistanu. V 20. stor. sa mnohí Čarajmákovia presťahovali do miest (Herát, Čachčarán).

Hovoria dialektom perzského jazyka známeho ako ajmáčtina (aimáqí).

Zverejnené 21. marca 2022.

Čarajmákovia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-06-28]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/carajmakovia