Bystrá
Poloha
Mapa obce
Bystrá — obec v okrese Brezno v Banskobystrickom kraji v Horehronskom podolí na južnom úpätí Nízkych Tatier v Bystrianskej doline, 600 m n. m.; 152 obyvateľov (2023). Územie je budované prevažne kryštalickými bridlicami a žulovými horninami, v južnej časti skrasovatenými vápencami, má hornatinný reliéf, je prevažne zalesnené (ihličnatým lesom). Do katastra zasahuje územie Národného parku Nízke Tatry, nachádza sa tam Jaskyňa mŕtvych netopierov (jediná sprístupnená vysokohorská jaskyňa na Slovensku), v blízkosti obce je vchod do Bystrianskej jaskyne, ktorá však leží v katastrálnom území obce Valaská. Bystrá s viacerými ubytovacími a stravovacími zariadeniami je centrom cestovného ruchu na južnej strane Chopka, do jej katastra čiastočne zasahuje rekreačné a lyžiarske stredisko Tále.
Obcou prechádza cesta I. triedy Rimavská Sobota – Hnúšťa – Brezno – Mýto pod Ďumbierom – horský priechod Čertovica – križovatka (v blízkosti Liptovského Hrádku) s cestou I. triedy vedúcou zo Žiliny do Michaloviec. Priamo v obci z nej odbočuje cesta II. triedy vedúca Bystrianskou dolinou na Tále a do horskej rekreačnej lokality Trangoška.
Písomne je doložená v roku 1563 ako Wistra, 1673 Bistra, v rokoch 1863 – 82 Bisztra, 1888 – 1913 Sebesér, 1920 – 60, 1990 Bystrá.
Vznikla okolo baní v chotári Hornej Lehoty, už v 16. stor. tam pracovala huta na výrobu železa. V 16. a 17. stor. sa tam ťažilo zlato a striebro. V 18. – 19. stor. bol v obci hámor. Do polovice 19. stor. bola baníckou osadou patriacou Banskej komore v Banskej Bystrici. Okrem baníctva sa obyvatelia zaoberali rúbaním dreva a pálením uhlia. V 2. polovici 19. a v 20. stor. pracovali ako robotníci a povozníci v železiarňach a na pílach. Počas SNP bola obec vypálená. V období 1960 – 90 bola pričlenená k obci Mýto pod Ďumbierom.
Stavebné pamiatky: Kaplnka sv. Jána Nepomuckého (1816), neogotický rímskokatolícky Kostol sv. Floriána (1915 – 1916), Kaplnka Panny Márie Lurdskej (2002), zvonica (2014, na základoch pôvodnej drevenej z 1924). V obci sa narodili spisovatelia František Švantner, Marián Kováčik a lesnícky odborník Adolf Priesol.