Buzitka
Poloha
Mapa obce
Buzitka — obec v okrese Lučenec v Banskobystrickom kraji vo východnej časti Lučenskej kotliny, 205 m n. m.; 461 obyvateľov (2023); miestne časti: Buzitka, Dora, Ipeľka, Krásna, Nový Sad. Územie je budované stredotreťohornými ílmi a pieskovcami, mladšími tufitickými piesčitými ílmi a zlepencami pokrytými prevažne sprašou, má pahorkatinný reliéf, je prevažne odlesnené, len vo východnej časti sú zachované zvyšky dúbrav.
Buzitka je cestami III. triedy spojená s obcami Veľké Dravce, Prša a Šávoľ.
Písomne je doložená v roku 1350 ako Bozyta, v rokoch 1936 – 38 Bozita (kolónia), v roku 1957 Buzitka.
Obec patrila Fiľakovskému hradu, v rokoch 1554 – 93 bola okupovaná Turkami ako súčasť Fiľakovského sandžaku a v roku 1625 im bola opäť poplatná, krátko nato v polovici 17. stor. dočasne zanikla. Obnovená bola v polovici 18. stor. už ako osada obce Prša. Patrila Koháriovcom, v roku 1815 ich majetky prešli do vlastníctva Koburgovcov (sasko-kobursko-gothsko-koháriovská dynastia). Územie dnešnej obce tvoril jeden z veľkostatkov kniežaťa Koburga (Augustín Ľudovít Viktor, *1818 †1881), ktorý tam vybudoval štyri hospodárske dvory, po roku 1918 boli koburgovské veľkostatky v rámci pozemkovej reformy rozparcelované a usadili sa tam slovenskí a českí kolonisti. V rokoch 1936 – 38 bola krátko osamostatnená, v rokoch 1938 – 45 bola obec súčasťou Maďarska (kolonisti ju dočasne opustili), po vojne sa časť kolonistov vrátila a obec sa stala súčasťou obce Prša. Buzitka bola opäť vyčlenená ako samostatná obec až v roku 1957. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.
Archeologické nálezy: nálezy zo strednej bronzovej doby (pilinská kultúra).
Stavebné pamiatky: Pamätník oslobodenia obce v roku 1944 (1960), rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej (2007).