Buzica

Buzica, maďarsky Buzita — obec v okrese Košice-okolie v Košickom kraji na styku juhozápadného okraja Košickej kotliny s Bodvianskou pahorkatinou na hranici s Maďarskom, 212 m n. m.; 1 184 obyvateľov (2023), 47,0 % slovenskej, 48,5 % maďarskej národnosti (2021). Územie je budované treťohornými usadeninami, má pahorkatinný reliéf, je odlesnené.

Obcou prechádza cesta III. triedy vedúca zo Šace (mestská časť Košíc) na cestný hraničný priechod Buzica – Szemere.

Písomne je doložená v roku 1262 ako villa Bozita, 1319 Buzitha, v rokoch 1332 – 35 Bozica, Bozita, v roku 1405 Bozytha, 1773 Buzitha, Buzicze, 1786 Buzitta, Buzicze, 1808 Buzita, Buzyce, v rokoch 1863 – 1948 Buzita, v roku 1948 Buzica.

Obec patrila Turnianskemu hradu, počas tatárskeho vpádu spustla, v roku 1262 bola dosídlená na základe nemeckej kolonizácie. V 2. polovici 13. stor. je tam doložený kostol, v 14. stor. tam stála kúria, v roku 1405 je tam doložená mýtnica. Obec patrila viacerým zemepánom (napr. Kardošovcom, Maďarovcom, Horvátovcom, Sentimreiovcom, Pongrácovcom a i.). Počas tureckých nájazdov v 17. stor. sa čiastočne vyľudnila. V roku 1880 pri požiari vyhorela takmer celá obec. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Po 1. svetovej vojne bol v obci parný mlyn (pôvodne sýpka Sentimreiovcov). V rokoch 1938 – 45 bola súčasťou Maďarska. Počas 2. svetovej vojny bol v okolí obce viac ako mesiac bojový front, zomrelo 10 miestnych občanov.

Významné archeologické nálezisko: stopy osídlenia z mladšieho paleolitu (aurignacien), sídlisko z neolitu (bukovohorská kultúra), eneolitu (badenská kultúra), zo staršej (otomanská kultúra) a z mladšej (kyjatická kultúra) bronzovej, zo staršej železnej a z rímskej doby, veľkomoravské sídlisko a sídlisko z raného stredoveku, depot troch bronzových mečov pilinskej kultúry (stredná bronzová doba).

Stavebné pamiatky: klasicistický rímskokatolícky Kostol Sv. kríža (1786 – 91, viackrát upravený v 19. a 20. stor.), klasicistický reformovaný kostol (1787, obnovený 2016).