Bubiovia

Bubiovia, aj Vooveovia, Ediyovia, Adídžahovia, Adíyahovia, vlastným menom Öbóbë, Batyö — západoafrická etnická skupina z Rovníkovej Guiney (ostrov Bioko); druhá najpočetnejšia národnosť Rovníkovej Guiney (asi 60-tis., 2014). Menšie skupiny Bubiov žijú aj v Španielsku, Gabone, Nigérii, Benine, Kamerune a USA; spolu asi 112-tis. (2014).

Bubiovia sú pôvodnými obyvateľmi ostrova Bioko. Ich pôvod je nejasný, predpokladá sa, že tam prišli v niekoľkých migračných vlnách z pevniny z oblasti dnešného južného Kamerunu asi v 7. stor. V roku 1700 vytvorili jednotný štátny útvar (pôvodne existovalo na ostrove päť náčelníctiev) na čele s panovníkom (botuku m'oricho), ktorý tolerovala nielen portugalská (od 1474), neskôr i španielska (od 1777) a krátko aj britská (1827 – 58) koloniálna správa, ale aj vláda nezávislej Rovníkovej Guiney (od 1968). V roku 1993 ako odozva na perzekúcie a útlak Bubiov zo strany vlády a väčšinových Fangov (začali takmer hneď po získaní nezávislosti od Španielska) vzniklo Hnutie za sebaurčenie ostrova Bioko (Movimiento para la Autodeterminación de la Isla de Bioko, MAIB), snažiace sa o samostatnosť ostrova.

Väčšina Bubiov na Bioku žije prevažne v malých obecných komunitách v matrilineárnych rodoch, len menšina v mestách (Malabo, Luba, Rebola, Riaba). Ústrednými politickými autoritami sú panovník a rada starších (tyóbbo ériia). Dôležitú úlohu v komunitách Bubiov zohrávajú aj tajné spoločnosti. Vyznávajú kresťanstvo (rímski katolíci, protestanti) a tradičné africké náboženstvo (sústreďuje sa okolo kultu predkov a najvyššej bytosti nazývanej Ruppé, resp. na juhu ostrova Eri). Bubiovia sa zaoberajú najmä poľnohospodárstvom (pestovanie manioku, dioskórey, prosa, kakaovníka, kávovníka, banánovníka, cukrovej trstiny, olejnice guinejskej), významný je aj rybolov a lov (antilopy chochlatky, damany). Z remesiel vyniká najmä drevorezba a hrnčiarstvo.

Jazyk Bubiov (böbë, ëtyö, bubi) patrí do bantuskej skupiny benue-konžskej vetvy konžsko-kordofánskej jazykovej rodiny.