Brunhilda

Brunhilda — v severskom bájosloví meno jednej z bojovných panien (valkýr) sprevádzajúcich Odina. Brunhilda dopomohla k víťazstvu jednému hrdinovi, ktorý bol v Odinovej nemilosti. Odin sa rozhodol potrestať Brunhildu vydajom, čím by prestala byť valkýrou. Brunhilda sa zariekla, že sa nevydá, načo jej Odin zapichol do hlavy tŕň spánku a obklopil jej hrad ohňom, ktorým prešiel len nebojácny Sigurd, prebudil ju zo spánku a zasnúbil sa s ňou. Po nejakom čase však Sigurd odišiel k dvoru kráľa Giukia na Rýne, kde spoznal jeho dcéru Gudrun, zamiloval sa do nej a po vypití čarovného nápoja namiešaného jej matkou Grimhildou sa spreneveril svojmu sľubu a oženil sa s Gudrun. Sigurd prinútil Brunhildu vydať sa za Gudruninho brata Gunnara. Brunhilda z pomsty zosnovala vraždu Sigurda, sama sa prebodla mečom a ich telá zhoreli na spoločnej hranici.

Tému spracúvajú staroseverské Eddy a stredoveký nemecký epos Pieseň o Nibelungoch. Námet s menšími úpravami využil aj hudobný skladateľ Richard Wagner v opernej tetralógii Prsteň Nibelungov.