bratislavské mosty

bratislavské mosty — dunajské a nedunajské mosty na území dnešnej Bratislavy.

V období staroveku a stredoveku zabezpečovali v Bratislave prechod cez Dunaj brody a loďkové prievozy. Brod situovaný v mieste, kde dnes stojí Vodná veža, je písomne doložený v roku 1252. Počas vlády Žigmunda Luxemburského boli v Bratislave na jeho príkaz vybudované dva drevené mosty (v roku 1407 a v roku 1430). V roku 1439 Albrecht II. Habsburský inicioval postavenie dreveného mosta na pilótach, na koloch a čiastočne aj na lodiach, ktorý bol demontovaný v roku 1445. V roku 1468 bol na príkaz Mateja I. Korvína vybudovaný drevený most na pilótach so strednou zdvíhacou časťou (otvorený v roku 1473; zničený povodňou v roku 1486) a v rokoch 1487 – 90 druhý drevený most na koloch so strednou zdvíhacou časťou. V rokoch 1676 – 1825 sa v Bratislave používal drevený kyvadlový most. Tvorila ho ukotvená sústava člnkov pospájaných lanom, na konci s loďou – kompou, pohybujúcou sa kyvadlovým spôsobom medzi brehmi.

V priebehu rokov 1563 – 1830 sa v Bratislave uskutočňovali korunovácie uhorských kráľov a pri tejto príležitosti boli postavené viaceré drevené pontónové mosty z pospájaných lodiek, na ktorých bola nízko nad vodou uložená drevená mostovka (po korunovácii boli demontované). V rokoch 1825 – 89 bol v prevádzke drevený pontónový loďkový Karolínin most, vybudovaný v roku 1925 pri korunovácii Karolíny Augusty Bavorskej (*1792, †1873), ponechaný aj v ďalšom období. Počas zimy býval demontovaný.

Prvým stálym mostom cez Dunaj bol Most Františka Jozefa (otvorený v roku 1890; po 1. svetovej vojne Štefánikov most, Most generála M. R. Štefánika). Išlo o dva paralelné oceľové priehradové mosty – cestný a železničný, umiestené vedľa seba na spoločných pilieroch. Obidve časti mosta boli v roku 1945 zničené ustupujúcou nemeckou armádou. Červená armáda okamžite postavila 2 provizórne mosty: – v apríli 1945 pontónový oproti Kálalovej ulici, – v auguste 1945 drevený most na pilótach oproti budove SNG. Na pilieroch zničeného mosta bol v roku 1946 Červenou armádou postavený cestný oceľový most s využitím typizovaného rozoberateľného priehradového mostného systému Roth-Waagner.. Dostal názov Most Červenej armády. Mal byť provizórnym mostom, používal sa však až do roku 2013. V roku 1950 bol obnovený aj železničný most s rombickou sústavou na spoločných pilieroch. Spolu s cestným mostom tvorili jediné stále premostenie Dunaja v Bratislave až do roku 1972 (vtedy otvorený Most SNP). Železničný most sa používal do r.1985, kedy bol otvorený Prístavný most umožňujúci aj železničnú dopravu. V roku 1989 dostal názov Starý most. Cestná i železničná časť mosta boli demontované v roku 2013 a nahradené iba cestným mostom s električkovou traťou a pôvodné podpery 3 a 4 boli nahradené podperou 34 (projekt Miroslav Maťaščík).

V súčasnosti vedie cez Dunaj v Bratislave šesť mostov, postupne v smere toku: Most Lanfranconi, Most SNP, Starý most, Most Apollo, Prístavný most a Lužný most.

• Most Lanfranconi (pracovný názov Most mládeže; začiatok výstavby 1985; otvorený 1991) – predpätý betónový most. Ide o dva rovnaké, vzájomne nezávislé rovnobežné mosty jednokomorového priečneho rezu na spoločnej spodnej stavbe. Do piliera v strede rieky je votknutý spojitý nosník sedempoľovej nosnej konštrukcie s rozpätím 174 m (→ mostné pole). V hornej úrovni sa nachádza diaľnica D2, v dolnej úrovni sú chodníky pre chodcov.
• Most SNP (začiatok výstavby 1967, otvorený 1972) – jednopylónový cestný zavesený most oceľovej konštrukcie s vejárovým usporiadaním závesov. Nosná konštrukcia je trojpoľová s rozpätím 303 m. Horná časť mosta slúži cestnej doprave, pod ňou je umiestnený z každej strany chodník pre peších a cyklistov.
• Starý most (začiatok výstavby 2013; otvorený 2016) – priehradový oceľový most. Nosná konštrukcia je šesťpoľová s rozpätím 137,16 m. Slúži hlavne chodcom a cyklistom. Chodníky sú lokálne rozšírené vyhliadkovými terasami. Súčasťou mosta je obojsmerná dvojkoľajná trať určená pre električku.
• Most Apollo (pracovný názov Most Košická; začiatok výstavby 2002; otvorený 2005; projekt Miroslav Maťaščík) – oblúkový most. Nosná konštrukcia je šesťpoľová s rozpätím 231 m. Nosníky sú zavesené na dvoch k sebe naklonených oblúkoch pomocou systému radiálne usporiadaných lán. Hlavné pole sa pri výstavbe zmontovalo na ľavom brehu Dunaja paralelne s tokom rieky. Jeden koniec mosta bol uložený na kalotovom ložisku a na klznej štvrťkružnicovej dráhe. Druhý koniec mosta sa vysunul z brehu na súlodie a potom sa otočil okolo kalotového ložiska do definitívnej polohy nad Dunajom.
• Prístavný most (pracovný názov Dialnično-železničný most, pôvodne do roku 1993 Most hrdinov Dukly; začiatok výstavby 1977; otvorený 1985) – trámový dvojpodlažný združený most so železnicou a s chodníkmi v dolnej a so štvorprúdovou diaľnicou v hornej úrovni. Nosná konštrukcia je štvorpoľová s rozpätím 204,8 m.
• Lužný most (začiatok výstavby 2018; otvorený 2021) – súčasť súmostia na obchvate Bratislavy. Má jednokomorový trámový betónový prierez. Súmostie tvoria: východné predmostie cez Biskupické rameno, Lužný most cez Dunaj (nosná konštrukcia je trojpoľová s rozpätím 170 m), most cez kajakársku dráhu, západné predmostie cez Jarovecké rameno. Je súčasťou diaľničného obchvatu D4 a rýchlostnej cesty R7.

Medzi bratislavské nedunajské mosty patrí najstarší kamenný most Bratislavy Michalský most pred vstupnou bránou do starého mesta. Najdlhším kamenným mostom bol s dĺžkou 215 m Červený most, postavený nad údolím potoka Vydrica na Železnej studničke vo výške 17 metrov. Prvý vlak prešiel cezeň z Viedne do Bratislavy 20. augusta 1848. Odvtedy slúžil svojmu účelu až do konca 2. svetovej vojny, keď ho nemecké vojská pri ústupe vyhodili do vzduchu. Po vojne bol na jeho mieste vybudovaný nový železničný most z oceľovej trámovej konštrukcie, ktorá bola kvôli zachovaniu názvu mosta natretá načerveno (projekt Arpád Tesár).