biocenóza

Text hesla

biocenóza [gr.], cenóza — zoskupenie populácií druhov rastlín, živočíchov, mikroorganizmov, baktérií a i. organizmov, ktoré spolu žijú v určitom priestore. Biocenóza (biologické spoločenstvo) je vyššou organizačnou úrovňou života ako populácia a druh. Tvorí živú zložku ekosystému. Jedna zo základných foriem organizácie živej hmoty, dynamický samoregulujúci systém, ktorý vytvára všetky navzájom závislé a ovplyvňujúce sa populácie rastlín, živočíchov a mikroorganizmov rozličných druhov spojených vzájomnou interakciou v priestore a čase a viazaných na určité podmienky prostredia.

Tento heterotypický kolektív zodpovedá kvalitatívne i kvantitatívne ekologickým vlastnostiam osídleného priestoru a podlieha stálym zmenám vplyvom vzájomných väzieb a činiteľov prostredia. Charakteristickým znakom biocenózy je miera trvácnosti, ktorej predpokladom je dynamická biocenotická rovnováha zaisťovaná autoregulačným mechanizmom. Táto trvácnosť a zároveň nepretržitý vývoj podmieňujú schopnosť biocenózy stále sa obnovovať. Ak tieto znaky zanikajú, nastáva premena na inú biocenózu.

Kultúrna biocenóza reprezentuje pestovateľský zásah človeka. Biocenóza je preto podmienená vlastnosťami prostredia (klimatickými, pôdnymi a topografickými). Každá biocenóza zaberá určitú časť priestoru v biosfére, v ktorej sú podmienky na jej existenciu.

Rastlinné komponenty biocenózy sa nazývajú fytocenóza, živočíšne komponenty zoocenóza, mikroorganické komponenty mikrobiocenóza. Niekedy sa biocenózy vyčleňujú podľa taxonomickej príslušnosti organizmov, napr. spoločenstvo húb (mykocenóza), hmyzu (entomocenóza), vtákov (ornitocenóza). Takéto rozdelenie však umelo vyčleňuje istú skupinu organizmov zo zložitého systému vzťahov v biocenóze.

Určitá biocenóza žije v prirodzenom, istými ekologickými faktormi charakterizovanom ohraničenom priestore – biotope (napr. smrekový les, rašelinisko, močiar, vysokohorské pásmo).

Z každého hľadiska je biocenóza skôr otvorený systém ako ohraničený celok, preto aj hranice medzi spoločenstvami v prírode majú skôr charakter postupného prechodu jedného typu do druhého (tzv. kontinuum). Zreteľné ostré hranice medzi spoločenstvami sú len tam, kde sú medzi stanovišťami výrazné rozdiely (napr. medzi vodou a súšou). V súčasnej pozmenenej prírode človek vytvára medzi spoločenstvami ostré hranice, preto sa biocenóza niekedy stáva predmetom ochrany krajiny (→ ochrana prírody a krajiny).

Organizmy schopné rásť len v podmienkach s určitými vlastnosťami sú ekoelementy (slanomilné, vápnomilné, močiarne a i. rastliny).

Text hesla

biocenóza [gr.], cenóza — zoskupenie populácií druhov rastlín, živočíchov, mikroorganizmov, baktérií a i. organizmov, ktoré spolu žijú v určitom priestore. Biocenóza (biologické spoločenstvo) je vyššou organizačnou úrovňou života ako populácia a druh. Tvorí živú zložku ekosystému. Jedna zo základných foriem organizácie živej hmoty, dynamický samoregulujúci systém, ktorý vytvára všetky navzájom závislé a ovplyvňujúce sa populácie rastlín, živočíchov a mikroorganizmov rozličných druhov spojených vzájomnou interakciou v priestore a čase a viazaných na určité podmienky prostredia.

Tento heterotypický kolektív zodpovedá kvalitatívne i kvantitatívne ekologickým vlastnostiam osídleného priestoru a podlieha stálym zmenám vplyvom vzájomných väzieb a činiteľov prostredia. Charakteristickým znakom biocenózy je miera trvácnosti, ktorej predpokladom je dynamická biocenotická rovnováha zaisťovaná autoregulačným mechanizmom. Táto trvácnosť a zároveň nepretržitý vývoj podmieňujú schopnosť biocenózy stále sa obnovovať. Ak tieto znaky zanikajú, nastáva premena na inú biocenózu.

Kultúrna biocenóza reprezentuje pestovateľský zásah človeka. Biocenóza je preto podmienená vlastnosťami prostredia (klimatickými, pôdnymi a topografickými). Každá biocenóza zaberá určitú časť priestoru v biosfére, v ktorej sú podmienky na jej existenciu.

Rastlinné komponenty biocenózy sa nazývajú fytocenóza, živočíšne komponenty zoocenóza, mikroorganické komponenty mikrobiocenóza. Niekedy sa biocenózy vyčleňujú podľa taxonomickej príslušnosti organizmov, napr. spoločenstvo húb (mykocenóza), hmyzu (entomocenóza), vtákov (ornitocenóza). Takéto rozdelenie však umelo vyčleňuje istú skupinu organizmov zo zložitého systému vzťahov v biocenóze.

Určitá biocenóza žije v prirodzenom, istými ekologickými faktormi charakterizovanom ohraničenom priestore – biotope (napr. smrekový les, rašelinisko, močiar, vysokohorské pásmo).

Z každého hľadiska je biocenóza skôr otvorený systém ako ohraničený celok, preto aj hranice medzi spoločenstvami v prírode majú skôr charakter postupného prechodu jedného typu do druhého (tzv. kontinuum). Zreteľné ostré hranice medzi spoločenstvami sú len tam, kde sú medzi stanovišťami výrazné rozdiely (napr. medzi vodou a súšou). V súčasnej pozmenenej prírode človek vytvára medzi spoločenstvami ostré hranice, preto sa biocenóza niekedy stáva predmetom ochrany krajiny (→ ochrana prírody a krajiny).

Organizmy schopné rásť len v podmienkach s určitými vlastnosťami sú ekoelementy (slanomilné, vápnomilné, močiarne a i. rastliny).

Zverejnené v júli 2001.

citácia

Biocenóza [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-11-30]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/biocenoza