binarizmus

binarizmus [lat.] —

1. teórie vysvetľujúce štruktúru jazykových výrazov možnosťou členiť ich na dve zložky. Napr. členenie jazykových výrazov na bezprostredné zložky v teórii Z. S. Harrisa alebo slovotvorná teória, podľa ktorej sa každé odvodené slovo člení na slovotvorný základ a slovotvorný formant;

2. fonologická teória vysvetľujúca fonologické príznaky ako polárne vlastnosti vyskytujúce sa v kladnej alebo v zápornej podobe, napr. znelosť – neznelosť, vokalickosť – nevokalickosť, sykavosť – nesykavosť. Podľa tejto teórie možno všetky jestvujúce fonologické systémy opísať pomocou istého (pomerne malého) počtu dištinktívnych príznakov;

3. gramatická teória vysvetľujúca morfologické vlastnosti jazykových výrazov pomocou všeobecných príznakov. Napr. akuzatív sa definuje ako zásahový pád, nominatív ako nezásahový pád, genitív oproti akuzatívu ako objemový pád oproti neobjemovému pádu (R. O. Jakobson).