bengálsky jazyk

bengálsky jazyk, bengálčina, bengálsky bánglá — indoárijský jazyk indoeurópskej jazykovej rodiny. Úradný jazyk v Bangladéši a v indických štátoch Západné Bengálsko a Tripura. Hovorí sa ním aj v priľahlých oblastiach indických štátov Bihár, Džhárkhand, Urísa a Ásam a v teritóriu Andamany a Nikobary. Bengálčinu používa asi 242 mil. ľudí, z toho v Bangladéši 163,5 mil. a v Indii 97 mil.

Bengálsky jazyk sa vyvinul zo starovekého prákrtu mágadhí počas 6. - 7. stor., sčasti pod vplyvom susedných austroázijských jazykov (santalčina a i.). Najstaršie literárne pamiatky v bengálskom jazyku pochádzajú z 8. stor. Od 13. stor. bol vystavený vplyvom perzského a arabského jazyka, od 18. stor. aj anglického jazyka. Spisovný jazyk kodifikoval v 2. polovici 19. stor. bengálsky učiteľ Íšvarčandra Bandjopádhjáj (*1820, †1891). Charakter morfologickej štruktúry bengálskeho jazyka je na rozdiel od starého indoárijského jazyka aglutinujúci. Bengálsky jazyk sa zapisuje vlastným písmom odvodeným od staroindického písma bráhmí.