Baudouin de Courtenay, Jan

Baudouin de Courtenay [boduen d kurtne], Jan, 13. 3 1845 Radzymin (pri Varšave) – 3. 11. 1929 Varšava — poľský jazykovedec, fonológ, slavista, polonista, dialektológ a lexikograf. Profesor na univerzite v Kazani, Derpte (dnes Tartu), Krakove, Petrohrade a vo Varšave. Zakladateľ kazanskej a petrohradskej školy, často anticipoval princípy a teórie, ktoré sa stali základom nových lingvistických smerov. Pri výskume zvukových javov začal uplatňovať princíp analógie, ale kritizoval mechanický výklad zvukových zákonov. Zaslúžil sa o rozvoj psychologizmu v jazykovede a o rozvoj výskumu sociologických aspektov jazyka. Na jeho teóriu fonémy nadviazala najmä pražská lingvistická škola.

Najdôležitejšie práce: Pokus o teóriu fonematických alternácií (Próba teorii alternacji fonematycznych, 1894), Úvod do jazykovedy (Wstęp do językoznawstwa, 1917), Náčrt dejín jazykovedy, čiže lingvistiky (Zarys historii językoznawstva, čili lingwistyki (glottologii), 1909). Autor slovakistických prác týkajúcich sa slovensko-maďarských národnostných a jazykových vzťahov, maďarizácie, slovensko-českých vzťahov, ako aj otázok autonómnosti slovenského jazyka.